Unikátna rotunda Jurko je ešte staršia

Veľké reštaurátorské práce pod vedením akademického maliara Jozefa Doricu nielenže dodali Rotunde sv. Juraja reprezentatívny vzhľad, ale odhalili veľkú vzácnosť. Objavili totiž predrománske okno a maľovaný konsekračný kríž na stene, ktoré napovedali, že stavba je staršia ako 1000 rokov. V pôvodných múroch sakrálnej stavby našli tiež na okrajoch malty organické vzorky (kúsky dreva a uhlíky), ktoré boli podrobené rádiouhlíkovému datovaniu.
Neskôr ich rozšírili o vzorky malty, odobrané z vnútra najstarších múrov a z pôvodných omietok v interiéri. Boli analyzované v Centre pre nukleárne a urýchľovačové technológie (CENTA) na Katedre jadrovej fyziky a biofyziky, Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Rádiouhlíkové veky analyzovaných vzoriek, ktoré určil profesor Pavel Povinec s jeho tímom, jednoznačne ukazovali, že Rotunda sv. Juraja bola postavená už v polovici 9. storočia.
Vzhľadom na to, že tento výsledok bol mimoriadne dôležitý pre ďalšie objasnenie vzniku rotundy, ako aj pre domácu a zahraničnú akceptáciu výsledkov rádiouhlíkového datovania, bolo vytvorené medzinárodné vedecké konzorcium pozostávajúce z významných rádiouhlíkových laboratórií.
Úlohou konzorcia bolo pomocou nezávislých metód určiť presný vek Rotundy sv. Juraja. V konzorciu prijali účasť: Laboratórium urýchľovačovej hmotnostnej spektrometrie Arizonskej univerzity v Tucsone (USA), Laboratórium iónovej fyziky Vysokej školy technickej (ETH) v Zürichu, Laboratórium pre urýchľovačový environmentálny výskum (VERA) Viedenskej univerzity, Hertelendiho laboratórium environmentálnych štúdií Ústavu pre jadrový výskum (ATOMKI) Maďarskej akadémie vied v Debrecíne, Rádiouhlíkové laboratórium Oddelenia dozimetrie žiarenia Ústavu jadrovej fyziky Akadémie vied Českej republiky v Prahe a domáce CENTA laboratórium.
Členovia konzorcia dostali na analýzy celkom tri vzorky, ktoré pozostávali z nájdených vzoriek dreva, uhlíkov, omietky a stavebnej malty, tak aby každá vzorka bola analyzovaná nezávisle aspoň v dvoch laboratóriách. Celkom bolo analyzovaných 12 vzoriek, z toho štyri vzorky dreva, tri uhlíkov, jedna omietky a štyri vzorky malty.
Výsledky rádiouhlíkových analýz ukázali zhodu medzi jednotlivými laboratóriami, takže mohli byť určené kalibrované rozsahy veku vzoriek nasledovne: vzorky dreva mali vek od 771 do 882 rokov n. l. a vzorky uhlíkov od 771 do 881 rokov n. l. Vzorky stavebnej malty odobratej z vnútra múrov a vnútorná omietková malta mali vek od 688 do 751 rokov n. l. Vidieť, že vzorky dreva, uhlíkov a malty mali v rámci neurčitosti analýz približne rovnaký vek, takže mohol byť vypočítaný ich výsledný vek od 789 do 873 rokov n. l.
Tento výsledok môžeme interpretovať tak, že rotunda bola s 95-percentnou pravdepodobnosťou postavená už v pred-cyrilometodskom období, t. j. pred rokom 863, keď sv. Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu. Zrozumiteľnejšie však je vyjadrenie stredného veku rotundy, teda 830±40 rokov n. l. Dosiahnuté výsledky potvrdzujú, že Rotunda sv. Juraja pri Nitrianskej Blatnici je pravdepodobne najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe.
Súčasná medzinárodná rádiouhlíková kalibračná krivka má však v 9. storočí veľmi špecifický priebeh a neumožňuje určiť presnejší kalibrovaný vek rotundy. Vedecká rádiouhlíková komunita a profesor Povinec s jeho tímom však pracujú na spresnení kalibračnej krivky, čo by umožnilo v blízkej budúcnosti zmenšiť neurčitosť v určení stredného veku Rotundy sv. Juraja, ako aj ďalších pamiatok z obdobia Veľkej Moravy pod ±20 rokov.
Jurko je pravdepodobne najstaršia stojaca sakrálna stavba s pôvodnými múrmi nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Ide preto o unikátnu historickú pamiatku s dejinným významom, dokladajúcou pokročilý stupeň kristianizácie s existenciou kamenných kostolov už v prvej polovici 9. storočia na území dnešného Slovenska. Všetky tieto zistenia preto oprávňujú Rotundu sv. Juraja na zápis do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.