Drahovský expres Jirka bronzový

Po premiérovom ročníku sa slávnostný galavečer presunul do trnavskej reštaurácie Maxim. Vo väčších priestoroch organizátori pripravili bohatý program. Pozvaných bolo 130 hostí. Nechýbalo vedenie klubu na čele s hlavným akcionárom Vladimírom Poórom, hostia zo Slovenského futbalového zväzu a Únie ligových klubov (ÚLK), sekcie ženského či mládežníckeho futbalu, ale i realizačný tím, pracovníci City Arena, partneri klubu a novinári.
Medzi pozvanými hosťami figurovali aj najvyšší predstavitelia ÚLK. V piatok večer zavítali do Trnavy samotný prezident Ivan Kozák a výkonný riaditeľ Michal Mertinyák. „Vnímam to pozitívne. Takéto niečo k vrcholovému futbalu patrí. Ide o krásne prepojenie súčasného Spartaka s jeho históriou, ktorá je naozaj veľmi pekná a zaujímavá. Vďaka programu sa pripomínajú slávne časy a poďakuje sa tiež legendám, ktorí históriu tvorili. Pre súčasných hráčov je to fajn. Aspoň vidia, akú hodnotu má značka Spartak,“ povedal Mertinyák.
Dobiašovo jubileum
V úvode viac ako hodinového programu nezabudli organizátori na legendárneho Karola Dobiaša. Patino oslávil v decembri jubilejných sedemdesiat rokov. Pravý obranca zanechal v Trnave výraznú stopu. V československej lige pôsobil okrem Spartaka i v Bohemke. Dokopy nastúpil do 344 zápasov, v ktorých nastrieľal 20 gólov. V malom Ríme získal všetkých päť majstrovských titulov, tri Československé a dva Slovenské poháre.
„Je to pre mňa veľká česť a pocta. Vždy sa do Trnavy budem rád vracať. Napriek tomu, že žijem v Prahe, stále som Slovák a najmä Trnavčan. Získal som tu všetky tituly a prežil najväčšiu slávu. V Česku ma vyhlásili za najlepšieho pravého obrancu storočia. Asi som to teda vedel hrať, to sa nepošťastí každému (úsmev). Teším sa, že ma pozvali,“ nechal sa počuť čerstvý sedemdesiatnik. Pamätný dres si prevzal z rúk V. Poóra.

Nový impulz
V obľúbenej ankete hlasovalo 753 fanúšikov. Svojimi hlasmi rozhodli o víťazstve Matúša Čonku. Súboj o prvú priečku bol však napínavý do posledného dňa. Ľavý obranca získal 22 percent hlasov (166 – pozn. red.). Okrem prvenstva sa stal tiež skokanom roka, keďže oproti minulému roku poskočil o jedenásť miest. „Veľmi milo ma to prekvapilo. Som prekvapený, koľko mám stále fanúšikov. Ďakujem im,“ povedal prekvapený rodák z Košíc.
Čonka sa po Vlaskovi, Mikovičovi a Jakubechovi stal štvrtým najlepším spartakovcom roka. Na ihrisku patrí k lídrom a najvyťaženejším hráčom. Aj on by si rád pridal do vitríny najväčšie, tímové ocenenie, ktoré môže Spartak získať v máji. „Pevne verím, že sa tak stane (úsmev). Andela roka by som prirovnal k môjmu miestu v najlepšej jedenástke Spartaka v slovenskej lige. Má pre mňa obrovskú hodnotu. Vnímam to ako nový impulz do ďalšej práce,“ dodal Čonka.
Len o tri percentá menej (129 hlasov – pozn. red.) získal Boris Godál. „Považujem za úspech hlavne to, že sme prví v tabuľke. Na druhej strane ma teší, že ako obranca som sa dostal na druhé miesto. Prvý skončil ďalší obranca Matúš, čo je z pohľadu fanúšikov super vizitka. Vždy sa hovorí, že ofenzíva predáva lístky, ale defenzíva vyhráva tituly,“ okomentoval striebornú pozíciu pilier defenzívy andelov.
Bronz patrí odchovancovi Spartaka Erikovi Jirkovi z Drahoviec. Spomedzi všetkých hráčov sa iba on a útočník Egho predstavili vo všetkých devätnástich jesenných ligových vystúpeniach. Od fanúšikov dostal 16,5 % hlasov (124 – pozn. red.). „Som spokojný, pretože vlani z toho bola štvrtá pozícia, tento rok som sa posunul, čo ma teší. Tvrdo na sebe pracujem. Chcem sa poďakovať najmä fanúšikom, ktorí mi poslali hlasy,“ vyriekol krátko po skončení programu Erik.
Na ďalších miestach skončili jeho spoluhráči Martin Vantruba, Marvin Egho, Lukáš Greššák, Vakho Čanturišvili, Ján Vlasko, Anton Sloboda, Andrej Kadlec, Yasin Pehlivan, Martin Tóth, Oliver Janso, Matej Oravec, Ivan Hladík, Lukáš Mihálik, Kubilay Yilmaz, Tomáš Brigant a Slavko Lukič.
V správnych rukách
Oproti minulému roku sa organizátori rozhodli pre novú anketu – Cenu prezidenta klubu. Každý rok ju dostane do rúk človek, ktorý dlhé roky nezištne pomáha chodu klubu. Prvé meno na zozname, ktoré si prevzalo pamätnú plaketu z rúk Dušana Keketiho, je Mikuláš Rožňák, dlhoročný spartakovský zanietenec a tiež neoficiálny kronikár klubu. „Myšlienka je dobrá. Súhlasím s tým, že ľudí, ktorí pre klub urobia veľa a nie sú profesionálne s ním viazaní, si treba uctiť. Tento rok to bol Miki Rožňák, ďalší rok to bude iný. Existuje veľa ľudí, ktorí sú takúto poctu zaslúžia,“ uviedol prezident klubu D. Keketi st.
Ocenené aj ženy
Aj v roku 2017 fungoval trnavský ženský futbal na výbornej úrovni. Kluboví tréneri tak mali čo robiť, aby vybrali najlepšiu hráčku. Po Valentovičovej sa z prvenstva teší Karin Paveleková, ktorá sa v nominácii troch najlepších objavila druhý rok po sebe. Porazila brankárku Imreovú a Práznovskú.
Najkrajší gól roka
Ján Vlasko sa do Trnavy vrátil po dvoch rokoch. Od trénera El Maestra dostal okamžite dôveru. Na svoj úvodný presný zásah však čakal sedem duelov. Dočkal sa v domácom súboji s Podbrezovou. Jeho skvelý priamy kop znamenal nielen tri body pre svoje mužstvo, ale aj sošku Andela za najkrajší gól roka v kategórii Cena Jozefa Adamca. Kreatívny stredopoliar porazil Čonku, Jirku, Briganta a Jansa. „Cena ma potešila, skôr ma teší, že gól bol víťazný a pomohol mužstvu. Nakoniec sa nám duel podarilo vyhrať,“ znela ďakovná reč na pódiu J. Vlaska.

Nové mená v Sieni slávy
Záver programu patril legendám. Vedenie klubu sa tento rok rozhodlo do Siene slávy zaradiť troch nových laureátov. Antona Malatinského doplnil Imrich Stacho in memoriam, Stanislav Jarábek a Valerián Švec. Menovaných si od 1. júna budete môcť pozrieť v klubovej Sieni slávy. „Teraz som viac populárny, ako keď som hral futbal, dávam samé rozhovory,“ smial sa v úvode rozprávania s nami S. Jarábek. V decembri oslávi úctyhodných osemdesiat rokov, no na svoj vek vyzerá výborne. Aktívne si chodí zahrať s priateľmi do haly futbal, ktorý ho drží pri aktívnom pohybe.
„Všetko je vďaka mojej žene. Je prísna, nedovolí mi robiť veci, ktoré by som chcel robiť, ale nie sú nutné,“ povedal so širokým úsmevom na tvári a na margo uvedenia do Siene slávy dodal: „Nikto mi nenaznačil, že sa niečo takéto pripravuje. V prvom momente som bol prekvapený a povedal si ‘Ježišmária, to už došlo takto ďaleko?’ Narážam na to, že vlani uviedli Antona Malatinského in memoriam, teraz rovnako Imricha Stacha. Ja som ešte tu, chcem hrať futbal, baviť sa s mojimi kamarátmi. Veľmi si to cením. Sedeli sme spolu s Valérom Švecom, do Spartaka sme prišli obaja v roku 1956. O to viac sa teším, že nás uviedli naraz.“
V závere roka by si želal jednu výnimočnú udalosť. „Síce zostáva celý rok, ale okrem bežných vecí s priateľmi a rodinou mi nedávno napadla myšlienka. Rád by som dal v rámci jubilea dokopy môj mančaft. Rovnako starí hráči, respektíve tí, ktorí vedia ešte chodiť a môžu hrať futbal. Zahrali by sme si takú dvadsaťminútovú vložku s nastupujúcou generáciou, povedzme desaťročnými žiakmi. Bola by to minulosť proti našej budúcnosti. Možno by to bolo pekné,“ uzavrel legendárny Jarábek.