V Modrovke priväzovali dievča o klát

  • Spravodajstvo / Región
  • 24. januára 2018, 09:56
  • Autor:Viera Dusíková

K slovenskému kultúrnemu dedičstvu neodmysliteľne patria aj fašiangy. Obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy je popretkávané ľudovými zvykmi, ktoré sa líšia v každej obci či regióne. Spája ich však bujaré veselie a v jeho kontraste smútenie počas pochovávania basy.

Hoci sa to dnes už v širšom meradle nedodržiava, potom nasledoval 40-dňový pôst, počas ktorého sa kresťania fyzicky i duševne pripravovali na veľkonočné sviatky. Dátum Popolcovej stredy je v tomto roku veľmi symbolický – pripadá na 14. február, deň svätého Valentína, patróna všetkých zamilovaných.
„V období Veľkej Moravy sa na území dnešného Slovenska používal termín mjasopust, v stredoveku ho vystriedal názov nemeckého pôvodu – Faschang, ktoré označuje pôvodne výčap a nápoj pred pôstom. V minulosti boli obdobím hodovania a veselosti, vyvrcholením ktorého bola fašiangová zábava s maskami vyjadrujúcimi ‚svet naruby‘, v ktorom sa stierali spoločenské bariéry. Usporadúvali sa priadky, zakáľačky a svadby. Tri dni pred pôstom – posledný fašang – boli vyvrcholením fašiangov. Začínali sa obchôdzkami mládeže po domoch a vyberaním naturálií, z ktorých sa pripravovala tanečná zábava. Konali sa väčšinou v nedeľu,“ priblížila históriu fašiangu piešťanská etnografička Vladimíra Pribišová.

Pod šable sa chodí aj v obci Krakovany.

Obchôdzky mládeže sa zachovali aj v niektorých obciach nášho regiónu. Spolu s nimi aj pochovávanie basy – symbol konca fašiangov. „Tá sa pochovávala na poslednej zábave pred pôstom a bola paródiou na skutočný pohreb. Pri pochovávaní vystupujú postavy oblečené v kostýmoch – kňaz, kostolník alebo rechtor a smútiaci pozostalí. Jednu z najživších foriem ľudového divadla môžeme vidieť v utorok pred koncom fašiangov aj v Piešťanoch,“ spresnila V. Pribišová.
Okrem okresného mesta sa s bohatými fašiangovými tradíciami môžete stretnúť v Chtelnici, kde pod šable chodia slobodní mládenci tri dni. Tradíciu tu držia od tureckých vpádov v 17. storočí. V Lančári býva už tradične pochovávanie basy, na ktoré sa starostlivo chystá Folklórna skupina Podhoranka. Najskôr sa vymýšľa program, v rámci ktorého bude určite skákanie pod šable, potom ako zvyčajne scénky, o polnoci pochovávanie basy i bohatá tombola.
Fašiangový sprievod chodí aj v Dolnom Lopašove i v Krakovanoch. V Lopašove tancujú slobodní mládenci tanec „Pod šable“, v sprievode muziky a spevu putujú od domu k domu. V Krakovanoch sa vyparádia do fašiangových masiek a šabľovník si odnáša z domov na meči napichnuté slaniny a šišky. Aj tu sa vytancovávajú gazdiné aj gazdovia, tiež dievky, aby neostali na ocot. Krakovanci obyčajne v ten istý deň usporadúvajú zabíjačku.

Vo Veľkom Orvišti v sobotu pred hlavným fašiangom dievčatá chystali pre chlapcov perá – vetvičky rozmarínu ozdobené farebnou stuhou. Nasledujúce tri dni bývala v obci zábava, ktorú väčšinou usporadúvali hasiči. Neskôr robili v pondelok obchôdzky, zúčastňovali sa ich hasiči a pred vyučovaním i školáci.
V Trakoviciach chodili po dedine skupiny masiek – maškary (falošná nevesta, baba s deckom, žena s chlapom na chrbte, polochlap – položena, koza, medveď, slameník). V Modrovke sa do začiatku 20. storočia zachovala obyčaj priväzovať dievčatá o klát. Na zábave sa tancoval stoličkový tanec, ručníkový tanec, lístkový tanec. V Modrovej sa v posledný fašiangový deň, v utorok, tancovala káčerová.
Ak nám zašlete tip, určite prídeme zmapovať tú vašu fašiangovú tradíciu či zábavu rovno do novín.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je utorok 26. marca. Tento deň je Svetovým dňom epilepsie. Meniny má Emanuel.
  • 26.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
štvrtok, 28. marca 2024
Meniny má Soňa, zajtra Miroslav