Praktiky hrobárov sú štandardné a nemenné

Prejavom takejto úcty sú pomníky, niekedy až okázalé hrobky na našich cintorínoch. Nie je tajomstvom, že v súčasnosti vás pomník na hrobovom mieste môže vyjsť aj na tritisíc eur. Tomu zodpovedá aj naša snaha udržiavať miesto posledného odpočinku v čo najlepšom stave.
Zvyčajne upravené miesta však z času na čas dostávajú poriadne zabrať. Stačí, ak sa pochováva zosnulý do hrobu v blízkosti. Naše cintoríny sú koncipované dosť nešťastne. Aby sa šetrilo miestom, hroby sú natlačené jeden na druhý, čo v konečnom dôsledku prináša problém – kam s vykopanou zeminou.
Prístup zodpovedných organizácií i samotných hrobárov je zväčša rovnaký. Aby sa so zemou čo najmenej manipulovalo, ukladajú ju na najbližšie možné miesto, teda aj na susedný hrob. Akosi sa očakáva, že s takýmto riešením sú všetci pozostalí stotožnení, tak načo meniť dlhoročne zaužívané praktiky.
Prípad Piešťanky Danky Čamborovej však naznačuje, že by sa konečne tieto „štandardy“ v kúpeľnom meste mali zmeniť. Nedá sa totiž spoľahnúť, že sa „procedúra“ pri kopaní hrobu bude vždy dodržiavať.

Danka Čamborová pred viac ako ôsmimi mesiacmi pochovala milovaného manžela. O manželovo miesto posledného odpočinku na cintoríne na Žilinskej ceste sa príkladne stará. Pred tromi mesiacmi dala zhotoviť nový pomník s žulovou doskou zakrývajúcou hrob. V novembri však počas pohrebu na susednom hrobe hrobári ako obvykle nahádzali hlinu z výkopu na vedľajší hrob prikrytý OSB doskou.
Hoci sa pomník nepoškodil a hrobári ho upratali, D. Čamborová sa doteraz nemôže spamätať z pohľadu na novučičký náhrobok pod tonami hliny. Systém ukladania hliny na vedľajší hrob je podľa nej zastaraný a žiada jeho zmenu. Odvoláva sa pritom na susedné Rakúsko, kde sa podľa jej skúsenosti pochováva úplne inak. So svojou iniciatívou však nepochodila ani na správe cintorínov, ani na radnici či zastupiteľstve. Nevzdáva sa a aj prostredníctvom tohto článku sa snaží upriamiť pozornosť na činnosti, ktoré nemusia byť pochuti viacerým Piešťancom.
Pochybili hrobári
O vyjadrenie k sťažnosti D. Čamborovej sme oslovili aj Elišku Gockú, bývalú manažérku Strediska pietnych služieb mesta Piešťany, ktorá bola v čase udalosti vo funkcii. Ako uviedla, pri kopaní hrobu sa nahromadí viac ako 3,5 kubíkov zeminy, ktorá sa ukladá tam, kde je miesto. Najčastejšie vedľa vykopaného hrobu.
„Keďže súčasné rozloženie hrobov na cintorínoch iné miesto na uloženie hliny neposkytuje, dáva sa tam, kde je to najbližšie – na susedný hrob. Ten sa zakryje fóliou a uloží sa naň špeciálna doska, ktorá váhu rovnomerne rozloží na kamennú platňu, aby nepraskla. Po pohrebe a zakrytí rakvy hrobári vždy daný hrob upracú, umyjú a skontrolujú,“ opísala postup práce E. Gocká.
Rovnako vraj postupovali aj pri upratovaní hrobu Petra Čambora. Pred kopaním však susedný hrob fóliou neochránili, priamo na žulovú platňu položili dosku. „Mrzí nás to, že pracovníci pred výkopom hrobu susedný nezabezpečili ochranou fóliou,“ uviedla E. Gocká. Osobne vraj bola pri zasypávaní hrobu, aby sa uistila, že hrob P. Čambora bude uprataný a vrátený do pôvodného stavu. Hrobári nový náhrobok očistili a pre istotu ho aj poumývali.
Dá sa to aj inak
Pani Čamborová však s celým postupom nebola spokojná, hoci náhrobok ani žulová platňa poškodené neboli. Odvoláva sa na emocionálnu ujmu, ktorú jej už však nikto nenahradí. Chce však, aby ju nemuseli prežívať iní pozostalí, preto pre iné prípady do budúcnosti navrhuje, aby sa hlina z miesta hrobu odvážala alebo ukladala na chodník.
„To by však znamenalo zakúpenie nákladného auta, zamestnanie ďalších pracovníkov a cena pohrebu by sa vyšplhala na tisíce eur. Takéto riešenie nie je ani technicky možné uskutočniť. Cintoríny totiž nie sú navrhované tak, aby sa na ne zmestilo nákladné auto,“ oponovala argumentmi E. Gocká.
Podľa jej slov sa pri pochovávaní do vedľajšieho hrobového miesta postupovalo obvyklým spôsobom – pri výkope sa hlina ukladá na vedľajší hrob. „Tento spôsob sa používa odjakživa. Nie je dobré, aby sa hlina ukladala na chodník, chodníky by sa zahatali a zamedzili by tak prístup účastníkov k obradu. Problém s hlinou nebýva, keď sa pochováva do krypty, keďže tá je murovaná,“ dodala E. Gocká. Ani ostatné súkromné pohrebné služby v Piešťanoch nepoužívajú iný spôsob. Postupujú rovnako ako pietne služby.
Takýmto spôsobom sa kope hrob takmer všade na Slovensku, ak ide o pochovávanie na starších cintorínoch. Na novovybudovaných je to jednoduchšie, je tam viac miesta na manipuláciu s vykopanou zeminou. Rakúske cintoríny sú však na tom s priestorom inak, hroby sa zvyknú kopať bagrom a hlina sa odváža preč. Väčšina pozostalých si totiž vyberie pochovávanie do krypty.
Podľa vyjadrenia hlohovskej pohrebnej služby však existuje spôsob, keď sa na hlinu používajú kovové vane, ktoré sa upevnia na obrubu hrobu alebo do uličky. Táto technológia sa však nepoužíva takmer nikde, keďže je finančne veľmi náročná.
Všetky oslovené pohrebné služby takisto priznali, že sťažnosti na zahádzané hroby sú takmer na dennom poriadku. Pozostalí sa upokoja, keď sa hlina uprace a náhrobok vyčistí. Iným spôsobom sa u nás pochovávať vraj nedá. V iných mestách je ale bežnou praxou, že nájomca hrobového miesta podpisom zmluvy súhlasí s tým, že sa v prípade potreby použije jeho hrob ako odkladacie miesto v prípade pohrebu na vedľajšom hrobe.