Príchod Pána

Každému z nás sa pri slove Vianoce vynoria v mysli tie najčarovnejšie veci, ktorými si nás Vianoce už v detstve podmanili: jagavý stromček ozdobený sladkosťami a trblietavými ozdôbkami, vôňa ihličia i citrusového ovocia, chuť oblátok s medom či šuchot rozbaľovania darčekov, spev kolied i hlahol zvonov… Toto všetko spojené so žičlivosťou vinšov i našich sŕdc, keď si vzájomne prajeme dobro, radosť, pokoj, lásku a požehnanie. 
Vianočné priania sú prejavom dobra, ktoré cítime a po ktorom túžime. Pravdepodobne aj naši predkovia už pred príchodom kresťanstva, keď oslavovali zimný slnovrat, hľadeli v ústrety novému roku s podobnými túžbami.
Prijatím kresťanskej viery sa tieto sviatky stali oslavou príchodu Krista, ktorého biblické texty predstavujú ako „svetlo na osvietenie pohanov“. K hlbšiemu prežívaniu biblických udalostí sa postupne pripojil stromček, ktorý nám až rozprávkovo pripomína nielen známy príbeh o stratenom raji, ale i o stratenom dobre ľudského srdca. Pod vplyvom pôsobenia františkánov do našich domácností a kostolov pribudol betlehem, ktorý sa stal nielen romantickým zobrazením konkrétnych udalostí narodenia Ježiša Krista, ale zároveň i predmetom, ktorý nás vždy postaví pred otázku, či aj naša doba nie je rovnako chudobná na schopnosť vedieť sa vcítiť do núdze iných ľudí, podobne ako obyvatelia Betlehema. Či i naše srdcia nie sú chudobné na ľudskosť, na prajnosť dobra iným, na lásku, na vzájomnú ohľaduplnosť a pomoc.
Sviatky Kristovho narodenia nám pripomínajú nádhernú pravdu: „Slovo sa stalo telom.“ Posolstvo o tom, že Boh, ktorý je tak bytostne iný, nepochopiteľný, nepostrehnuteľný, neznámy, tajomný, sa nám stáva blízkym, ba jedným z nás. Celé toto tajomstvo je najviac vyjadrené vo sviatku Zjavenia Pána. Už samotný názov nám prezrádza, že Boh sa nám zjavuje, no nie na spôsob rozprávok či šou, ale nebadane, ba až obyčajne. A v tomto svojom jednoduchom príchode nás učí pokore a spolužitiu, nevtieravému postoju a tichu a pravde o nás samých. Chce nám byť jednoducho blízky a jeho blízkosť je pozvaním i pre nás byť blízkymi tým, čo sú okolo nás.
Milí čitatelia, prajem vám i sebe, aby dobro, ktoré sa nás v týchto dňoch dotýka, nebolo iba prchavým momentom, akoby naivným snom o ľudskom dobre, ale aby sa príchod Božieho Syna, ktorý veril v dobro človeka a zápasil o oň až do krajnosti svojich síl, stal pre nás všetkých nádejou, ktorá nás bude pobádať k zveľaďovaniu dobra v nás samých, a tak tvoriť v novom roku lepší a krajší svet.
Branislav Popelka, duchovný vo farnosti sv. Štefana v Piešťanoch