Očkovanka Antónia Čechvalová zbiera kroje, aby krása nezanikla

  • Spravodajstvo
  • 22. decembra 2017, 13:03
  • Autor:Jozef Vojčiniak

„Nenechaj kráse zahynúť,“ sú slová, ktoré povedala pred desiatkami rokov mama Antónii Čechvalovej a tá následne v tradícii zbierania, ale aj zhotovovania krojov typických pre piešťanskú oblasť po svojej mamičke pokračovala. A tak sa v rodinnej zbierke Očkovanky A. Čechvalovej ocitli pracovné kroje z 19. storočia aj nádherné svadobné kroje z minulého storočia.

O využití krojov v minulosti a dnes nám A. Čechvalová i čo-to prezradila. „Takmer pred dvesto rokmi bol ľudový odev každodennou súčasťou bežného života. Jednotlivé dediny či oblasti mali v krojoch odlišnosti, a tak sa presne dalo určiť, odkiaľ kto pochádza, čím sa živí, aké náboženstvo vyznáva a mnohé ďalšie súvislosti,“ vysvetlila pani Antónia.

Konopný pracovný mužský kroj je najstarší v zbierke, datovaný do roku 1890.

Až v súčasnosti sa tomuto pôvodne ľudovému odevu hovorí kroj. A tým, že A. Čechvalová žije v dedinke Očkov, patrí miestny kroj k jej najobľúbenejším. Ale i on sa radí medzi kroje z piešťanskej oblasti, do ktorej patria okrem Očkova obce Trebatice, Krakovany, Stráže, Ostrov, Bašovce, Pobedim, Korytné, Častkovce a Horná Streda.
Pre túto oblasť uvedených obcí bol typický krakoviansky motív výšivky. „Zhotovoval sa plochým stehom a dierkovaním. Vyznačoval sa jemnejšími výšivkami a dierkami než výšivky používané na ľavej strane Váhu. Pre Očkov bola špecifickým znakom kruhová výšivka,“ povedala zberateľka krojov.
Trebatický smútočný kroj zo začiatku 20. storočia.

Piešťanská oblasť sa od ostatných nelíši len vzhľadom výšiviek, ale aj farbami typickými pre región, ako sú žltá, oranžová, tzv. žeravá, červená, biela a modrá. Neskôr aj ružová, fialová či zelená. Biela a čierna farba boli smútočné.
Kroj piešťanského regiónu patrí medzi najkrajšie kroje západného Slovenska, hoci v samotnom meste Piešťany sa v 19. storočí už takmer nenosil. „Jednotlivé kroje v oblasti tiež mali svoje odlišnosti. Napríklad v Pobedime a Bašovciach sa nosili dlhšie sukne siahajúce až do polovice lýtok,“ vysvetlila A. Čechvalová.
Zľava: Antónia Čechvalová v kroji pre staršie ženy zo 60. rokov minulého storočia. Syn Milan vo svadobnom kroji otca zberateľky z obdobia tesne pred druhou svetovou vojnou, dcéra Alena vo svadobnom kroji mamy Antónie z rovnakého obdobia. Vnučka Radka v detskom kroji zo 70. rokov minulého storočia.

Svadobný kroj z piešťanského regiónu z obdobia medzi dvoma svetovými vojnami. Parta bola súčasťou svadobného kroja mamy A. Čechvalovej.

V jej zbierke sa nájde kroj i z konca 19. storočia. A to mužský pracovný, ktorý Anna datuje niekde do obdobia okolo roku 1890. V jej zbierke sú i honosné svadobné kroje či smútočný kroj z Trebatíc. „Kroje sa donedávna nosili pri sviatočných príležitostiach. Detské na birmovku a sviatočné pre dospelých na Anna bál alebo cirkevné sviatky,“ dodala zberateľka z Očkového.
Najstarší svadobný kroj v zbierke A. Čechvalovej je z obdobia okolo roku 1905. Niektoré jeho časti boli súčasťou svadobného kroja starej mamy zberateľky.

Viac o krojoch z piešťanského regiónu, o ich využití či spôsobe výroby, ako aj doplnkoch patriacich k nim, sa môžete dočítať v knihe A. Čechvalovej s názvom Očkovský kroj – Nenechaj kráse zahynúť, ktorú slávnostne v kultúrnom dome v Očkove len pred nedávnom uviedla.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava