Sľuby a smelé plány politikov mali plniť brigády socialistickej práce

Tieto čísla však neodzrkadľovali skutočný záujem o lietanie, pretože pre nedostatok lietadiel nemohli Československé aerolínie uspokojiť na vnútroštátnych linkách asi 50 percent všetkých záujemcov.
Zlepšiť komfort cestujúcich i zamestnancov mala nová letisková hala, ktorú na základe projektov Vojenského projektového ústavu začali budovať v lete 1972 a o rok neskôr mali odovzdať do užívania. Okrem dôležitých prevádzkových priestorov tam mali vzniknúť haly pre domáce a zahraničné linky a snack-bar.

Naraz sa tu malo vybaviť sto cestujúcich, čiže bežnú kapacitu i zahraničných dopravných lietadiel na európskych linkách. Tie zabezpečovala aj nemecká letecká spoločnosť Interflug z Berlína, ktorá lietala dvakrát mesačne na linke Berlín – Piešťany – Berlín a chcela lietať do Piešťan častejšie.
Do mája 1972 mohli s Interflugom lietať na priamo do kúpeľného mesta iba pacienti s poukazom Ministerstva zdravotníctva NDR. Celý rad pacientov – samoplatcov z NDR, pacienti zo Západného Berlína a zo severných častí NSR, ak leteli z Berlína, museli presadať v Prahe. Bez medzipristátia v Prahe sa pre nich let skrátil na poldruha hodiny.
Keďže Piešťany žili aj z cestovného ruchu, podnikové riaditeľstvo Interhotelov v Bratislave sa rozhodlo na Havrane vybudovať zrubovú chatu, ktorá mala šírkou služieb a ich kvalitou vyhovieť aj najnáročnejším turistom.

Kým sa tak stalo, do začiatku letnej sezóny pribudol v centre Piešťan, v priestoroch niekdajšieho servisu obuvi, kvalitný sezónny bufet. Vedenie hotela Lipa pripravilo otvorenie novej záhradnej reštaurácie, bufet na Sĺňave získal viac stoličiek a mal mať väčší výber jedál.
Rekreačná oblasť na Sĺňave dostala začiatkom letnej sezóny dva spojené bazény pre plavcov i neplavcov a jeden pre deti s termálnou vodou, ktorú privádzali priamo z kúpeľov špeciálnym potrubím.
Ako sa ale žilo v Piešťanoch a okolí, prinášame v prehľade:
JANUÁR
Vybavenosť sídliska Prednádražie v Piešťanoch mala vylepšiť nová samoobsluha, ktorú na Malinovského ulici otvorili 18. januára. Okrem širokého sortimentu potravín vrátane hydiny, ovocia a zeleniny tam mali zdravotnícky i drogistický tovar. Onedlho mala pribudnúť aj špeciálna predajňa mäsa a údenín. Predajne potravín však chýbali aj na ostatných sídliskách, no ich obyvateľov nedokázal podnik uspokojiť. Plánovala sa len výstavba predajne na sídlisku Juh, a tak našponovanú obchodnú sieť v strede mesta aspoň čiastočne mala odbremeniť nová samoobsluha na Leninovej ulici.

FEBRUÁR
Viete, čo je to zákalec? Nedopečené cesto v hotovom výrobku, napríklad v bábovkách. S týmto problémom sa v zimných mesiacoch pravidelne stretávali aj pekári v trnavskej priemyselnej pekárni pri výrobe konzumného a svetlého (hviezdičkového) chleba. Občania, ktorí si takýto chlieb kúpili, ho mohli buď vyhodiť, alebo si ho dať vymeniť a ísť sa už len sťažovať. Záhadu vyriešil riaditeľ piešťanského závodu Západoslovenských pekární Jozef Lipka. Zistil, že zákalec spôsoboval havarijný technický stav pece, dodanej z NDR v roku 1964. Keďže nebolo náhradných dielcov, fungovala poruchovo až tri roky, kým ju vymenili.
MAREC
Kaštieľ v Moravanoch nad Váhom slúžil ako Domov slovenských výtvarníkov a architektov. K dokonalosti objektu chýbali len fungujúce vežové hodiny. Padlo rozhodnutie, že kaštieľ dostane nové aj so zvonkohrou od Okresného priemyselného podniku vo Vyškove, jediného výrobcu vežových hodín v ČSSR. Moravianska zvonkohra mala mať trinásť zvončekov s váhou od osem do 135 kilogramov. Inštalovať ju mali do konca roka. V marci vo svojom domove založili architekti zo západného Slovenska svoju krajskú členskú organizáciu. V päťčlennom predsedníctve sa ušlo miesto aj pre Ing. arch. Ľubomíra Mrňu z Piešťan.
APRÍL
Dva roky pred zlúčením s Piešťanmi sa mladí obyvatelia Kocuríc začiatkom roka rozhodli založiť Dedinskú organizáciu Socialistického zväzu mládeže. Mala 20 členov a jej predsedom sa stal Jozef Svetlík. Hneď prvým činom bolo vybudovanie klziska. Potom sa pustili do prestavby miestností na klub mládeže, úpravy futbalového ihriska a sľúbili pomôcť pri výstavbe kúpaliska.

MÁJ
Vrbové už rok pripomínalo veľké stavenisko. Obyvatelia i návštevníci museli strpieť rozkopané námestie i rad obchádzok. Budovala sa tam totiž nová hlavná cesta – prieťah mestom. Neradostnú situáciu ešte umocňoval problém s vysychaním studní. Vodu tak po meste museli rozvážať cisternami. Na mestskom úrade však nesedeli so založenými rukami a snažili sa budovať aspoň krátke vodovody do ulíc novej
časti mesta a prehlbovali sa pôvodné studne. Náplasťou pre niektorých bolo odovzdanie nového 24-bytového činžiaka členom bytového družstva a rodinám, ktorých domy museli asanovať.
JÚN
Rarita alebo nepodarený vtip? Túto otázku si položil autor príspevku E. Petrovič, ktorý poukazoval na situáciu pri „kruhovke“ na sídlisku Floreát v Piešťanoch. V spomínanej stavbe sa okrem samoobsluhy potravín, holičstva, kaderníctva a pošty nachádzal aj bufet, ktorý poskytoval okrem jedál i dobré čapované pivo. Milovníci tohto moku však nemali kam chodiť na záchod, keďže v objekte nebol naprojektovaný. A tak si chodievali odľahčiť k múru „kruhovky“ alebo k múrom neďalekých činžiakov. Tam sa s nimi však obyvatelia nemaznali a neraz ich obliali vodou. Mienili tak robiť dovtedy, kým sa problém bufetu nevyrieši.

JÚL
Vylepšiť výkonnosť práce či inšpirovať ľudí mali nielen už spomínané BSP, ale aj rôzne súťaže. V Novom Meste nad Váhom súperili medzi sebou v zručnosti lesní robotníci, víťazi závodných kôl, ktorí najlepšie ovládali prácu pri ťažbe, približovaní a odvoze dreva. Víťazom krajského kola v súťaži v približovaní dreva kolesovým traktorom sa stala dvojica Ján Wolsberger a Ján Manca z Lesného závodu v Piešťanoch. Postúpili do celoslovenskej súťaže lesných robotníkov, ktorá sa uskutočnila v Nízkych Tatrách.
AUGUST
Stavebný ruch vo Vrbovom mal aj svoje negatíva. Výstavba cesty poškodila podzemné chodby pod mestom a na starých domoch na uliciach Jána Šándora a Februárového víťazstva popukali steny a Vrbovčania mali strach z každej letnej búrky. Za obeť im padlo až 19 domov, ktoré sa prepadli alebo značne poškodili. Pritom ešte stále v niektorých z nich bývalo 29 rodín – 91 obyvateľov. Dažde, spodná voda, silný vietor poškodil aj päť obchodov, medzi nimi lekáreň, kníhkupectvo, predajne potravín i textilu. V neďalekých Šterusoch sa, naopak, tešili z nového kultúrneho domu za 1,3 milióna korún, ktorý slávnostne otvorili 28. augusta.

SEPTEMBER
Aj stavbári sa vedia činiť, tešili sa kúpeľní hostia ubytovaní v liečebných ústavoch Balnea Palace, Splendid a Grand v Piešťanoch. Do užívania dostali vlastný hotelový bazén, ktorý postavili v rekordnom čase. No boli to pracovníci juhoslovanskej stavebnej firmy Neimar, a nie nášho OSP.
OKTÓBER
Začiatkom mesiaca sa stali Piešťany už po tretí raz miestom Československého reumatologického kongresu. Okrem dvoch stoviek československých špecialistov v odbore reumatológie sa ho zúčastnilo vyše dvesto zahraničných hostí z 20 krajín. Po kongrese sa v kúpeľnom meste uskutočnilo medzinárodné sympózium o koordinácii výskumu v oblasti reumatológie v európskych socialistických krajinách.

NOVEMBER
Lázne Libverda v Liberci sa stali dejiskom celoštátneho finále poľnohospodárskej a dedinskej mládeže v cezpoľnom behu. Západoslovenský kraj reprezentovalo 14 žiakov SPTŠ Trnava a traja žiaci SPTŠ Piešťany, ktorí sa v krajskom kole umiestnili na prvých troch miestach. Spomedzi 160 mladých bežeckých nádejí získal v kategórii mladších dorastencov prvenstvo Piešťanec Viliam Buček.
DECEMBER
Na konci roka sa nielen bilancovalo, ale sa aj dávali smelé plány do budúcnosti. Nevyhli sa tomu ani v kúpeľnom meste. Na štvrtom piešťanskom sídlisku Juh sľúbili stavbári postaviť 714 bytov, obchodné priestory, škôlku, jasle, zdravotné stredisko i parkoviská. Malo to byť vtedy najmodernejšie piešťanské sídlisko, len tá výstavba akosi viazla.