Terézia Beitlová: Žijem si svoj sen

V poslednom čase bolo o vás trošku menej počuť a postrehol som, že ste sa vybrali do zahraničia. Prezraďte nám, prečo ste sa rozhodli odísť na Kanárske ostrovy a čo vás tam zaviedlo?
Je to pravda. Bolo o mne menej počuť, pretože ma trápili zdravotné problémy. V zime som úspešne absolvovala sústredenie v Tatrách, ale v marci som skončila v nemocnici. Po trojmesačnej pauze som však v poriadku, plná energie a načerpaných nových síl. V júni som úspešne ukončila štúdium na fakulte telesnej výchovy a športu (FTVŠ), a tak som sa rozhodla presťahovať na Kanárske ostrovy. Prvýkrát som bola na ostrove Fuerteventura v decembri 2016 a už vtedy som vedela, že sa sem raz presťahujem. Pre mňa to je ako splnenie si veľkého sna. Žijem pri oceáne, kde je 365 dní v roku slnko a teplo, množstvo bežeckých cestičiek, plávanie v oceáne každý deň, vysoká kvalita potravín. Taktiež mi vyhovuje celková atmosféra ostrova. Je to ako raj, kde sa všetci usmievajú, rozprávajú a život sa vám zdá krásny a jednoduchý.

Čo konkrétne sa vo vás zlomilo, že ste odišli do zahraničia a práve na Kanárske ostrovy?
V poslednom ročníku na FTVŠ som začala premýšľať, čo budem robiť po škole. Zvažovala som aj doktorandské štúdium, ale nakoniec som sa rozhodla, že škola mi nevie poskytnúť dostatočné podmienky pre môj rozvoj. Som vytrvalostný tréner, milujem svoju prácu. Venujem sa jej päť rokov a mám skúsenosti. Ale keď vidím, ako to funguje na Slovensku, je ťažké sa naučiť niečo nové. Na Fuerteventure som hlavne preto, aby som sa naučila jazyk. Zdokonaľujem si angličtinu a intenzívne som začala aj so španielčinou. Jazyk je naozaj dôležitý, ale to som si uvedomila, až keď som zbalila kufre. Fuerteventura je tak trochu „raj triatlonistov“, na sústredenia a kempy sem jazdí veľa špičkových športovcov. Rada by som sa dostala do športového sveta a videla, ako to v ňom reálne funguje. Je to môj sen byť raz trénerom v špičkovom tíme športovcov.
Okrem zdokonaľovania sa v jazykoch sa teda venujete aj trénerstvu. Máte čas i aktívne športovať?
Momentálne sa venujem na sto percent trénovaniu. Som osobný tréner, taktiež mám na Slovensku svoje bežecké a plavecké skupiny, ktoré trénujem na diaľku. Tvorím tréningové plány, taktiež som sa spolupodieľala na tvorbe Zápisníka bežkyne, ktorý sa predáva na území Českej republiky. Zháňam si prácu v mojom odbore, ale, samozrejme, to nie je jednoduché. Začala som tu pretekať. Začiatkom novembra som štartovala na polmaratóne (Dunas halfmarathon), čo bol 19 kilometrov dlhý beh po piesku. Prostredie a počasie pripomínalo Saharu. Naozaj technicky náročné, ťažké preteky, ale krásne a nová skúsenosť. Skončila som na siedmom mieste medzi ženami. Predminulú nedeľu som bola na trailovom polmaratóne, kde sa mi podaril slušný výsledok   druhé miesto. Dĺžka trate bola 23,5 kilometrov s prevýšením 1200 metrov, trasa bola po sopkách, kameňoch a suchej hline. Tu nie je veľa cestičiek, čiže mnohokrát to bolo ako beh v divočine, kde si musíš nájsť tú najlepšiu cestu. Bohužiaľ, spadla som v jednom technickom zbehu a ušlo mi tesne prvé miesto. Ale už pokukujem po ďalších pretekoch.

Aké máte naďalej plány s vašou atletickou kariérou a výkonnostným športom?
Trénujem a pripravujem sa na súťaže tu v Španielsku, približne desaťkilometrové či polmaratón. Bola som na dvoch bežeckých podujatiach, ktoré pre mňa dopadli úspešne. Chcela by som sa opäť viac venovať plávaniu v oceáne. Naplno som začala s tréningom od septembra, čiže sú to asi tri mesiace, čo sa dostávam do formy. Zatiaľ sa mi to darí a vyzerá to sľubne. Budúcu sezónu by som chcela absolvovať kvalitný polmaratón a triatlon na trati polovičného ironmana. Uvidíme, ako sa to bude všetko odvíjať, ako bude poslúchať telo.
Kanárske ostrovy sú aj rajom pre surfistov. Mali ste možnosť vyskúšať si i tento šport?
Na surfing sú tu úplne najlepšie podmienky. Surfing je láska na prvý pohľad. Milujem vodu a tým, že som celý život plávala, je pre mňa jednoduchšie sa ho naučiť. Počas leta to boli viac menej pokusy, ale teraz som vo vode každý deň, niekedy aj dvakrát. Najradšej surfujem skoro ráno s východom slnka a neskôr podvečer pri jeho západe. Sedím na surfe, slnko sa odráža od hladiny a ja mám v tom momente pocit, že som naozaj najšťastnejšia na svete. Je to nebezpečný šport, čiže sa snažím byť opatrná, čo sa nie vždy podarí. A, samozrejme, je i technicky veľmi náročný, čiže sa treba sústrediť na každý pohyb. Mám aj svojho surfingového trénera. Musím ho počúvať, poslúchať, a ide to. V surfingu je najdôležitejšie dodržiavať pravidlá vĺn, oceánu a uvedomovať si, že voda je živel, ktorý je silnejší ako človek.

Z vašich slov je evidentné, že život na Kanárskych ostrovoch vám vyhovuje. Ste tiež celkom dobrodružný typ a nemáte problém s aklimatizáciou…
Život tu je iný ako u nás. Na Slovensku sa každý stresuje a ponáhľa, tu je to presný opak. Ľudia okolo vás sú usmiati od ucha k uchu, zdravia vás, pýtajú sa, ako sa máte. Je tu veľmi priateľská atmosféra, domáci sú srdeční a radi pomôžu v každej situácii. Po týždni na ostrove máte pocit, že je to miesto, kde sú všetci šťastní, nič neriešia, nikto sa nikam neponáhľa. Španieli často hovoria: „Tranquila“, čo znamená pohodička, no stress.
Ste vo vašom okolí sama Slovenka alebo sú tam aj ďalší krajania? Nechýba vám domov?
Je tu veľa Čechov a Slovákov. Všetko sú to ľudia približne v mojom veku a starší. Stretávame sa často, máme česko slovenské grilovačky a vzájomne si pomáhame. Nie je jednoduché byť cudzinec bez jazyka v cudzej krajine. Ale spoločne to ide jednoduchšie. Všetko sme tu ľudia podobného názoru na život. Čo potrebujeme vo svojom živote? Ja osobne toto miesto. Pre mňa je najväčšou odmenou surfovať pri západe slnka, spať pod holým nebom, sledovať hviezdy a ráno opäť do vody. Vnímam tú dokonalosť prírody.
Ako dlho tam plánujete zotrvať?
Na túto otázku nepoznám odpoveď. Dala som si predsavzatie, že kým sa nenaučím po španielsky, nevrátim sa. Čiže, je to vo hviezdach, ako dlho tu ostanem. Možno navždy.