Nového župana čaká prvá „nášľapná mína“

  • Spravodajstvo
  • 15. novembra 2017, 10:42
  • Autor:Jozef Vojčiniak

Primátor Miloš Tamajka na minulotýždňovom zastupiteľstve piešťanským mestským poslancom prisľúbil, že po odchode Tibora Mikuša z postu trnavského župana po troch rokoch priekov letisku konečne pomôže. Otázky v súvislosti s ďalšími krokmi vedeniu mesta položila počas rozpravy poslankyňa Iveta Babičová.

Podľa všetkého však táto zmena postoja Tamajku, ale i niektorých mestských poslancov k letisku nebude mať až taký hladký priebeh, ako by si predstavovali.
Vďaka neuváženým krokom, ktoré súčasné vedenie mesta so súhlasom časti poslancov, a to najmä z klubu Spoločne pre Piešťany (SpP), voči letisku v minulosti urobilo, pripravilo pre nového župana Jozefa Viskupiča prvú „nášľapnú mínu“ v podobe takmer dvestotisícovej pokuty, ktorú mesto na svoje letisko v minulom roku uvalilo.
Nezhody pri správe letiskovej spoločnosti trvajú medzi dvomi akcionármi – Mestom Piešťany a trnavskou župou – v podstate od nástupu Tamajku na radnicu na sklonku roka 2014. Tretí akcionár – štát – zaujímal pri ich škriepkach neutrálny postoj, prípadne stál na strane T. Mikuša, ale v zásade oboch na zmier vyzýval minister Árpád Érsek.
Prvé nezhody sa objavili už pri snahe obmeniť členov riadiacich orgánov letiskovej akciovky po komunálnych voľbách v roku 2014. Tamajka vyslal na zasadnutie akcionárov za mesto vtedajšieho viceprimátora Michala Hyneka. Ten navrhol za Piešťany odvolať z dozornej rady Rema Cicutta a zároveň na jeho post nominoval sám seba. Sám za seba však hlasoval len Hynek. Zástupca štátu a župy sa hlasovania zdržali.
I keď zo strany Tamajku o pomoc letisku pri jeho oddlžovaní v úvode roka 2015 predsa len aká-taká snaha bola, zásadne proti boli hlavne poslanci z klubu Spoločne pre Piešťany pod vedením ich šéfa Tomáša Hudcoviča, ktorí mali v dvadsaťjedenčlennom mestskom zastupiteľstve jedenásťhlasovú väčšinu.
Na zastupiteľstve v marci 2015 sa nechal počuť Michal Fiala (SpP), že je proti oddlženiu letiskovej spoločnosti zo strany mesta z obavy, že finančné prostriedky, ktoré by mesto do tejto spoločnosti vložilo, by sa použili na vyplatenie odmien bývalým členom dozornej rady z čias, keď väčšinovým vlastníkom letiskovej spoločnosti bol štát.
Tí už v tom období viedli o svoje odmeny s letiskovou akciovku súdne spory a prvostupňové rozsudky boli na spadnutie. (členovia riadiacich orgánov súdne spory už aj na druhostupňových súdoch postupne vyhrávajú a letisková spoločnosť ich musí postupne vyplácať, inak by jej hrozili exekúcie – pozn. red.)
A tak akákoľvek pomoc pri problémoch akciovky sa z tém mestského zastupiteľstva na dlhú dobu vytratila a Piešťany všetku problematiku letiska nechali len na krku väčšinového akcionára Trnavského samosprávneho kraja.
V roku 2016 sa však na rokovaní zastupiteľstva objavil v súvislosti s letiskom niekoľkostránkový dokument profesora žilinskej univerzity Antonína Kazdu, ktorý ho pred mestských poslancov prišiel aj osobne odprezentovať. A od tej doby sa v súvislosti so správou profesora Kazdu objavuje zo strany piešťanských politikov aj množstvo skresľujúcich informácií a zavádzania.
Napríklad zo strany šéfa poslaneckého zoskupenia SpP T. Hudcoviča, ktorý verejne tvrdí, že táto správa je akýsi manuál, ako letisko rozlietať a udržať mu finančne vyrovnaný rozpočet tak, aby prežilo bez dotácií. To je od neho jednoznačné klamstvo a v správe A. Kazdu o takýchto tvrdeniach nenájdete ani čiarku, nakoľko žilinský profesor v správe hovorí o tom, že na to, aby sa letisko dostalo do neutrálnych čísiel a prestalo produkovať dlhy, potrebuje ročne prepraviť až 100-tisíc cestujúcich. To okrem letiska v Bratislave v súčasnom období zvládajú len Košice.
Prečo to, čo tvrdí Hudcovič, nie je v Piešťanoch na najbližších desať až pätnásť rokov možné, aj to vo svojej správe A. Kazda vysvetľuje. Podľa neho je pre letisko z hľadiska jeho konkurencieschopnosti najväčším problémom jeho blízkosť k letiskám v Bratislave a vo Viedni.
Ďalší problém, a to fyzikálny, je len 2000 metrov dlhá pristávacia dráha, ktorá v letných mesiacoch počas hlavnej dovolenkovej sezóny pre riedkosť prehriateho vzduchu svojou dĺžkou nepostačuje pre dovolenkové charterové lety najčastejšie prevádzkovaných typov lietadiel Boeing B737 a Airbus A320. Profesor Kazda tak využitie letiska vo svojej správe vidí len vo využití pre charterové lety kúpeľných hostí.
Ale aj pri optimálnych prepočtoch možných záujemcov zo strany kúpeľných hostí o pristávanie v Piešťanoch (záujem kúpeľov o prepravu svojich hostí prostredníctvom piešťanského letiska je už niekoľko rokov nulový – pozn. red.) nemožno ani z ďaleka hovoriť o tom, že ak by tieto lety aj prišli, mohli by letisko definitívne zachrániť. Dá sa uvažovať len o tom, že by jeho každoročné zadlžovanie mohli o čosi znížiť.
A tak profesor Kazda vyzýva aj piešťanskú radnicu ako jedného z akcionárov, ktorému by osud letiska mal najviac ležať na srdci, zapojiť sa priamo do finančnej pomoci letisku.
Na rozdiel od populistických vyhlásení T. Hudcoviča, že v prípade letiskovej spoločnosti jestvuje nulový variant vytvárania dlhov, A. Kazda vo svojej správe tvrdí presný opak. Leteckú prevádzku na malých letiskách, ako je to piešťanské, nie je možno v priebehu najbližších desať či pätnásť rokov udržať bez dotácií. Letisková spoločnosť na to, aby ostala zachovaná, potrebuje podľa profesora ročne 600-tisíc eur.
Sama si dokáže zarobiť 250-tisíc eur a 350-tisíc potrebuje od svojich majiteľov na prežitie, aby nevyrábala ďalšie dlhy. A to je to, o čom sa snažila trnavská župa hovoriť s Mestom Piešťany od začiatku nástupu nového vedenia v roku 2014.
Prvý konštruktívny krok pre zachovanie letiska sa však vedenie mesta chystá urobiť, podľa vyjadrení Tamajku, až teraz. Rok trvajúce odpúšťanie daní z nehnuteľnosti má pokračovať naďalej. Zablokovanie všetkých pozemkov letiskovej spoločnosti, čo znemožňovalo letisku zobrať si štandardný úver, sa vraj chystá vedenie mesta tiež prehodnotiť.
Čo však so sumou vo výške zhruba 600-tisíc eur, ktorú letisková spoločnosť mestu dlhuje? To zatiaľ nik nevysvetlil. Dve tretiny z nej by podľa názoru trnavskej župy mohlo mesto kapitalizovať, za čo by získalo niekoľko percent akcií v spoločnej akciovke naviac.
Avšak sumu takmer 200-tisíc eur za pokutu za neplatenie daní z nehnuteľnosti, ktoré Mesto Piešťany na letisko v závere minulého roka neuvážene uvalilo, bude musieť nový župan J. Viskupič ako zástupca najväčšieho akcionára mestu s najväčšou pravdepodobnosťou čo najskôr uhradiť. Inak bude táto pokuta naďalej narastať o úroky z omeškania.
A tak prvé nášľapné míny, o ktorých v televíznej debate tesne po voľbách Viskupič hovoril, mu tak nepripravila župa, ako sa obával, ale vedenie piešťanskej radnice za aktívnej podpory väčšiny poslancov z SpP.
Neostáva tak konštatovať nič iné ako to, že namiesto organizovania nezmyselných petícií piešťanskými populistami a robenie priekov zo strany predstaviteľov mesta svojmu letisku prídu konečne po troch rokoch na rad seriózne rokovania o tom, kto a akým spôsobom sa bude podieľať na finančnej pomoci letiskovej spoločnosti.
A to tak, aby boli hneď v úvode nástupu nového župana do funkcie zabezpečené finančné prostriedky na jej bežnú prevádzku. Až následne sa začnú za rokovacím stolom hľadať možnosti, ako jej pomôcť zbaviť sa dlhov a ďalšie netvoriť. Pritom nemalý objem pozdĺžností letiskovej spoločnosti vie Mesto Piešťany anulovať účtovnou operáciou.
Niektoré dlhy však bude letisko musieť zaplatiť, či sa to piešťanským populistom páči, alebo nie. Ale tieto pragmatické riešenia sa nedajú nájsť ani v uliciach mesta, ani na tribúnach predvolebných krikľúňov.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je sobota 2. marca. Tento deň je Svetovým dňom modlitieb žien. Meniny má Anežka.
  • 02.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
utorok, 5. marca 2024
Meniny má Fridrich, zajtra Radoslav, Radoslava