Alexandra Šindelára si uctili knihou i výstavou

  • Kultúra a spoločnosť / Výstavy
  • 14. novembra 2017, 07:20
  • Autor:Viera Dusíková

Na svete je ďalšia pozoruhodná kniha o Piešťanoch, presnejšie o kňazovi, starostovi a mučeníkovi Alexandrovi Šindelárovi. Vo Vile dr. Lisku sú zozbierané a vystavené desiatky fotografií, dokumentov, ba aj úmrtný list či pištoľ…

Vraždu obľúbeného kňaza si pamätajú už len tí najstarší obyvatelia mesta. Možno niektorí z nich ešte ako mladučkí kráčali 5. novembra 1947 v sprievode desiatich tisícok ľudí k cintorínu na Žilinskej ceste, aby odprevadili a vzdali úctu kňazovi, ktorý bol osobným priateľom Andreja Hlinku i oboch Winterovcov.
Zabili ho 2. novembra 1947 v chodbe Rímskokatolíckeho farského úradu v Piešťanoch pištoľou ráže 7,65. Dnes pri jeho pomníku stále svietia kahančeky. Aj o nich rozprával kurátor výstavy Andrej Bolerázsky, historik Balneologického múzea Imricha Wintera.
Vo štvrtok 9. novembra sa výstavné priestory na Štefánikovej ulici v Piešťanoch naplnili zvedavcami. Novú publikáciu, ktorá bola podobne ako výstava zostavená pri príležitosti 70. výročia úmrtia Šindelára, predstavil cirkevný historik Stanislav Žlnay.
Podnet k napísaniu prišiel po zhliadnutí rokovania jedného z piešťanských mestských zastupiteľstiev. Žlnay si uvedomil, že aj dnes, podobne ako kedysi, sa poslanci zaoberajú obdobnými problémami, aké riešil kedysi starosta Piešťan A. Šindelár.

Zľava: riaditeľ Balneologického múzea Vladimír Krupa, zostavovateľ výstavy Andrej Bolerázsky, autor knihy Stanislav Žlnay a hovorca Trnavskej arcidiecézy Dušan Kolenčík.

Vydal sa teda do archívov, študoval materiály, pátral po všetkom, čo súviselo so životom, prácou a odkazom toho všeobecne obľúbeného a veľmi aktívneho človeka. „Kniha nie je jeho životopis, ten si môžete prečítať na Wikipédii. Mojím cieľom bolo zachytiť a priblížiť dobu, v ktorej Šindelár žil,“ zdôraznil autor publikácie.
Dal jej príznačný názov – Komu asi prvému zazvoní? Túto vetu vyriekol Šindelár pri vysviacke nového zvona v Piešťanoch. Nemohol tušiť, že zvon o krátky čas nato zahlaholí umieráčik práve jemu.
Doteraz vraha nevypátrali. Rovnako sa nepodarilo objasniť smrť farára Štefana Poláka v Borovciach. Oboch kňazov spája to, že ako miestne autority boli tŕňom v očiach vtedajšieho režimu.
Ak sa pozriete na staré fotky z Piešťan, uvidíte vydláždené chodníky v centre mesta. Bolo to zásluhou Šindelára a Winterovcov. Nedávno na Sládkovičovej ulici pri rekonštrukcii natrafili stavbári na staré vodovodné rozvody z roku 1930, z čias éry Šindelára. Boli tak hlboko v zemi, že sa k nim s ťažkými technikami ledva dostali.
Na výstave sú sprístupnené dokumenty o živote kňaza i obdobia jeho pôsobenia v Piešťanoch.

Šindelár za svojej éry budoval aj kanalizáciu. Inicioval vznik gymnázia, ba i vilovej štvrti Floreát, kde mali mať svoj veľký kostol jezuiti. Ich príchod je spojený s jeho obrodnou činnosťou pre Piešťany. „Obyvatelia sa nevedeli do príchodu jezuitov ani poriadne modliť,“ uviedol S. Žlnay.
Kniha, ktorú tento autor napísal, išla počas slávnostnej vernisáže na dračku. Kňazi i niektorí občania si ju kupovali aj po tri-štyri kusy. Záujemcovia si pozorne prezerali vystavené exponáty hovoriace o dobe, v ktorej pôsobil Šindelár aj Winterovci.
„Chcem poprosiť každého, kto má doma ešte nejaký zaujímavý dokument, listinu, fotografiu o Alexandrovi Šindelárovi, aby ich poskytol múzeu. Rovnako veľmi pekne ďakujem všetkým ľuďom, ktorí nám priniesli materiály k zostaveniu tejto výstavy,“ zdôraznil A. Bolerázsky.
V závere svojho príhovoru Žlnay prezentoval najdôležitejší odkaz súčasníkom, ktorý v knihe rezonuje. Všetko, čo bolo v tej dobe postavené, či už mosty, alebo infraštruktúra, bolo konané v spolupráci mesta s kúpeľmi. „Hovoril pravdu, toto mesto bude naozaj prosperovať iba za predpokladu, že kúpele a mesto budú ťahať za jeden koniec povrazu,“ povedal istý staropiešťanec.
Filatelisti slávnostný okamih obohatili príležitostnou pečiatkou.

Okrem výstavy a prezentácie knihy bola v ten deň k dispozícii aj obálka s prítlačou a korešpondenčný lístok. V priestoroch múzea ho pečiatkovala špeciálnou pečiatkou s vyobrazením Šindelára pracovníčka Slovenskej pošty. Obálku aj lístok dal vytlačiť šéf piešťanských filatelistov Milan Vančo.

Najnovšie správy

Dnes je piatok 20. júla. Meniny má Iľja, Eliáš.
  • 20.07.2018, 08:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Dnes je štvrtok 19. júla. Meniny má Dušana.
  • 19.07.2018, 08:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Štvrtok, 31. september 2017
Meniny má Noro, zajtra Drahoslava