Silný vietor zastavil migráciu vtáctva, pomôcť môžeme prikrmovaním

Preto (možno zdanlivo paradoxne) sme práve počas extrémne silného prúdenia vzduchu boli svedkami utlmenia ťahu. Ľudia môžu pomôcť vtákom správnym prikrmovaním.
„Silný vietor môže ornitológom priniesť prekvapenie v podobe pozorovania druhov, ktorých výskyt v našich končinách nie je vôbec bežný. Prúdenie od severných oblastí totiž dokáže so sebou zobrať na nedobro-voľnú cestu napríklad vtáky, ktoré odleteli nad more za potravou. Občas sa nevrátia na pevninu, z ktorej odleteli, ale môžu byť odnesené až k nám. Tak to bolo napríklad i v roku 2016, keď bol u nás pozorovaný pomorník malý,“ vysvetľuje Lucia Deutschová z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Aktuálne prevládajúce silné prúdenie vzduchu zo severu spôsobilo spomalenie vtáčieho sťahovania. Vtáky čakajú, kým sa podmienky zlepšia, aby mohli v ceste pokračovať. Podľa zistení je v čase jesennej migrácie optimálne práve prúdenie južným smerom, ktoré vytvára neutrálne podmienky a umožňuje vtáctvu prispôsobiť cestu svojim potrebám. Ide prevažne o populácie so severnej a severovýchodnej Európy, Slovensko je migračnou križovatkou pri ich ceste na zimoviská v južnejších oblastiach,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
V súčasnosti ešte stále tiahnu naším územím druhy ako oriešok obyčajný, králik zlatohlavý, sýkorka uhliarka, sýkorka veľká, červienka obyčajná, drozd červenkastý, vrchárka modrá či strnádka trstinová.
„Na niektorých miestach je už prostredie zahalené snehovou prikrývkou. To je jednoznačná situácia, keď vtáčence ocenia slnečnicu, zrno, rozpolené jabĺčka a inú vhodnú potravu. V krajine silno ovplyvnenej človekom sú prirodzené zdroje limitované a pomoc vítaná. S rozumným prikrmovaním môžeme začať i skôr, aby sme podporili operence na ceste do zimovísk (v súčasnosti napríklad sýkorky, ktoré letia juhozápadným smerom),“ pokračuje Slobodník.
Ako prikrmovať operence
Príchod chladných a mrazivých dní sa pre mnohých z nás spája i s prikrmovaním vtáctva. Odborníci z Ochrany dravcov na Slovensku pripravili niekoľko zásad pre verejnosť, ako správne kŕmiť vtáky. Napríklad výberom potravy, ktorú im ponúkneme, ovplyvníme druhy, ktoré k nám budú prilietať. Vhodným umiestnením kŕmidla ochránime operence pred útokom mačiek.
Prikrmovať vtáky má význam počas chladných dní, keď si ťažšie nájdu dostupnú potravu. „Prvou zásadou je správne umiestnenie kŕmidla na viditeľné miesto – bez hustých porastov a stromov v jeho blízkosti. Odporúča sa kŕmiť vo výške minimálne 1,5 metrov nad zemou z dôvodu zamedzenia ľahkým úlovkom túlavých mačiek. Dôležité je tiež neumiestňovať kŕmidlá blízko frekventovaných ciest a presklených plôch, do ktorých by mohli vtáky pri preletoch narážať,“ hovorí R. Slobodník.
Ako dodáva, výberom krmiva ovplyvníme i druhy, ktoré k nám priletia. V žiadnom prípade neponúkame vtákom korenené a solené jedlo. Vtáky najviac obľubujú slnečnicu. Okrem nej môžeme prikrmovať aj repkou, prosom, ovsom či pšenicou, ideálne je kombinovať ich vždy so slnečnicou.
„Takto prestretý stôl je lákadlom najmä pre pinkovité vtáky (glezgy, stehlíky, zelienky, čížiky) a tiež sýkorky a vrabce. Sýkorky, ale aj ďatle obľubujú orechy a loj – najmä hovädzí. Ak chceme, aby sa nám na kŕmidle objavili aj väčšie druhy vtákov, môžeme im ponúknuť kukuricu. Tá je lákadlom pre straky a sojky. Nebuďme prekvapení, ak sa vysoká koncentrácia vtákov stane terčom dravcov, napríklad jastraba krahulca. Do tohto prirodzeného deja v žiadnom prípade nezasahujme,“ spresňuje R. Slobodník.
Dôležité je, aby krmivo nebolo zvlhnuté a aby ho vietor nemohol z kŕmidla sfúknuť na zem. Zvlhnutiu zabráni široká strieška kŕmidla, ktorá je výrazne širšia ako jeho dno, čím ho chráni pred snehom a dažďom. Sfúknutiu krmiva na zem zabránia tri až päť centimetrov vysoké „mantinely“ násypnej plochy kŕmidla.
„Kŕmidlo je potrebné v pravidelných intervaloch čistiť. Najmä prostredníctvom vtáčieho trusu sa môžu šíriť choroby a z kŕmidla sa môže nechcene stať epicentrum vtáčích chorôb. V prípade, že na kŕmidlách pozorujeme jedince s príznakmi chorôb (malátnosť, našuchorené perie, prelety len na krátku vzdialenosť, prípadne úhyn), s kŕmením na určitý čas prestávame – postačí približne týždeň,“ vysvetľuje Slobodník.
Kŕmiť môžeme od prvých mrazivých dní, no najmä počas snehovej prikrývky a silnejších a celodenných mrazov. „Najčastejšie sa na nás ľudia obracajú s otázkou, kedy majú vtáky prikrmovať. Z hľadiska potravnej dostupnosti má význam prikrmovanie, iba ak prírodné zdroje (semená burín) sú na minime, najmä vo februári a marci. Počas chladných dní vtákom neponúkame vodu, mohli by sa v nej okúpať a zamrznúť. Ako zdroj vody im môžeme ponúknuť pokrájané kúsky jabĺk,“ uzatvára R. Slobodník.