Jozefovi Cabalovi tancovali k 80-ke orientálne tanečnice
Záhradkár Jozef Cabala z Piešťan má záľubu nielen v pestovaní netradičných plodín, ale aj v speve a prezentovaní sa na verejnosti. Či už v preoblečení za arabského šejka, alebo za Mikuláša. Jožko, ako ho všetci volajú, oslávil v týchto dňoch zrelú osemdesiatku!
Veľkolepá oslava, na ktorej bola celá rodina i ďalší vinšovníci, sa nezaobišla bez narodeninovej torty. Bola v tvare harmoniky, pretože práve heligónku si kúpil už po sedemdesiatke a na nej sa začal učiť ako zrejme najzrelší žiak Základnej umeleckej školy v Piešťanoch. „Mám ju doma a teším sa z nej. Naučil som sa na nej aj zopár pesničiek,“ uviedol Jozef Cabala.
Na oslave nechýbali ani jeho „ženy z háremu“ – piešťanské orientálne tanečnice, s ktorými ešte pred pár rokmi vystupoval nielen v kúpeľoch, ale i v meste. A keďže nič tak nepoteší muža ako pohľad na pekné ženy, aj J. Cabala sa úprimne tešil na ich prítomnosť i tance. Ba sám ich aj vyzvŕtal.
Ako záhradkár je J. Cabala známy tým, že si v záhrade, ktorú má na od obcou Banka a kam ešte donedávna chodieval z piešťanského Juhu na motocykli, sadí iba netradičné sadeničky a semienka. Záhrada dáva jeho životu zmysel. V zmesi cudzokrajných rastlín sa nachádza banánovník, mišpula, jahodový strom, čokoládovník, arónia i muchovník.
„Mám stále veľkú pasiu, keď niečo objednám, zasadím a stromček mi zarodí. Neviem sa dočkať plodov dvoch indiánskych banánovníkov a teším sa z úrody čokoládovníka Zanzibar. Božské ovocie Diospyros, ktoré sa mi už riadne rozrástlo, býva ešte na jeseň zelené, dozrieva až v zime. ‚Jabĺčka‘ budú zrelé pred Vianocami,“ skonštatoval pre Piešťanský týždeň oslávenec.
V jeho záhradke nájdete tiež žltú ružu pomenovanú po Jiřine Bohdalovej. Aj si kvitne ako „Bohdalka“. Sadeničky a semienka si objednáva v katalógoch alebo si ich kupuje vo Veselom. Piešťanský Mičurin už nevráža toľko peňazí do nových rastlín ako kedysi, na novoty míňa asi 130 eur ročne.
V kine Fontána vystupuje J. Cabala každý rok. Diváci napríklad v roku 2013 tlieskali jeho vystúpeniu, na ktoré si vzal čierny kovbojský klobúk, keď spustil: „…lebo takých chlapcov viacej nemajú…“ O rok prezentoval vlastnú verziu Ave Maria, na ďalší si nacvičil taliansku kantylénu. Potom vsadil na tradičnú Dedinku v údolí a v jeho repertoári je i pieseň, ktorá pripomína vojenčinu, má názov Když vojáci jdou.
Želáme oslávencovi, aby mu to stále pekne spievalo, v záhradke prekvitalo a v živote sa darilo aspoň tak úspešne a tvorivo ako doteraz. Veľa zdravíčka, Jožko!
