K pamiatke zosnulých

Na Pamiatku zosnulých im prídeme zapáliť sviečky a položiť na hrob vence, pomodliť sa za nich, pospomínať. Aj keď, ako som už spomenula, spomíname stále. Pripomíname si ich, ako žili, čo povedali, čo robili. Vynárajú sa nám spomienky z rozhovorov a zážitkov, niektoré sú milé, iné smutné. Naši zosnulí už odpočívajú a verím, že tam, kde sú, našli svoj pokoj.
Ja na svojho otca neustále spomínam. Bol to skromný a pracovitý človek. Vyrastal v jednoduchých pomeroch a jeho rodičia boli takisto skromní a pracovití ľudia. Už ako študent na meštianke stratil otca a prebral zodpovednosť za mamu a sestru.
V živote to nemal ľahké a on sa s tým vždy vedel popasovať. Lebo zodpovednosť, pracovitosť a skromnosť boli jeho silné stránky. Staral sa o nás – mamu, mňa a mojich dvoch bratov – ako najlepšie vedel. Svojou húževnatosťou sa vypracoval v práci na najvyššie posty. Dal nám vzdelanie, lásku a pocit domova.
Často hľadím na jeho fotografiu, spomínam a rozprávam sa s ním. Pomáha mi to. Lebo ja totiž neuverím nikdy, že sa život skončí a ostanú len fotky. Spievajú to No Name vo svojej pesničke a ja viem, že ten život tam na druhej strane nejakým spôsobom pokračuje. Ja to tak cítim a verím, že môj otec na nás stále dáva pozor.
Aj ja mu, samozrejme, prídem zapáliť sviečku a položiť na hrob venček, ktorý som mu vyrobila. I keď tá sviečka horí pre neho v mojom srdci neustále. Smrť je majestát a ja skláňam hlavu v pokore.
Viem, že ju skloníte pri hroboch vašich blízkych aj vy a pospomínate na nich v dobrom. Keď máte niektorí smutné spomienky, odpustite. Nájdete tak pokoj v duši a ten pokoj potrebujú aj naši zosnulí.