Sľubovať je ľahšie, ako dosiahnuť výsledky v prospech väčšiny obyvateľstva

V Trnavskom samosprávnom kraji by si mali obyvatelia vyberať predsedu spomedzi piatich kandidátov. Jeden z nich, Tibor Mikuš, tento post obhajuje do pätice. Dôveru občana si chce, ako vraví, získať predovšetkým výsledkami dlhodobej práce svojej i celého krajského poslaneckého zboru.
Zaujímalo nás, ako hodnotí predchádzajúce funkčné obdobia i aké sú jeho názory na jednotlivé predkladané témy prebiehajúcej volebnej kampane.
Do volieb predsedov samosprávnych krajov ste v roku 2005 vstupovali ako politik parlamentnej strany, v nasledujúcich ste už kandidovali ako občiansky kandidát. Toto sú už vlastne vaše piate voľby. Čím sú podľa vás špecifické aj s prihliadnutím na zmenu volebného systému?
Dlhodobo vnímam rozdiel vo forme i podstate volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a vo voľbách predsedov vyšších územných celkov. Samosprávny kraj potrebuje čo najmenej politiky a skutočnú odbornosť pri riadení procesov v prospech občanov, ktorí v ňom žijú. V tejto súvislosti pripomínam, že sa nám v Zastupiteľstve Trnavského samosprávneho kraja podarilo pomerne dôsledne odpolitizovať naše rozhodnutie a dosahovať takmer 90-percentný konsenzus pri hlasovaní. Región má takto prednosť pred politickými ambíciami, pretože v ňom žijeme a sme v ňom doma.
Preto sa cítim dobre ako nezávislý občiansky kandidát, ktorý skladá účty iba obyvateľom kraja. Druhá vec je, že mám veľmi širokú politickú a spoločenskú podporu a som za ňu vďačný. Vyjadrili mi ju rozhodujúce strany vládnej koalície a najdôležitejšie a zároveň aj najpočetnejšie občianske združenia fungujúce v regióne. K zmene volebného systému na jednokolový poviem dve veci. Zrušením dvojkolových volieb sa stratila možnosť voličského reparátu. Niekedy je potrebné korigovať rozhodnutia v prospech väčšiny. Rozhodujúcim pre každého kandidáta je pracovný životopis a výsledky, ktoré dosiahol. Sľuby na plagátoch bez možnosti naozaj ich splniť už dnes asi nerezonujú. Jednokolový systém mi vyhovuje.

Vo voľbách ste boli vždy konfrontovaný opozičnými politikmi. V minulosti sa neštítili zasahovať do vášho rodinného života, viedla sa proti vám negatívna kampaň aj v roku 2013. Ako to vnímate s odstupom času?
Každý človek sa správa po svojom. Nikdy som sa neznížil k ohováraniu ľudí okolo seba a ako športovec som sa vždy snažil byť lepší. Niekto pracuje, inému zostáva ohováranie. Negatívna kampaň nezasahuje kandidáta, ale predovšetkým jeho rodinu a blízkych. Je smutné, že je to vôbec možné. Žiaľ, v našom kraji sa táto prax udomácňuje a stáva pravidlom. Vždy sa nájdu jedinci, ktorí namiesto práce vyvolávajú konflikty a nevraživosť. Možno je to tým, že im chýba pracovný životopis a skutočné výsledky. Bez nich totiž nie je možné garantovať žiaden volebný program.
Ani súčasná volebná kampaň sa voči vám nevedie v rukavičkách. Z úst vášho najväčšieho politického súpera padlo nielen na hlavu predsedu, ale tiež na Úrad Trnavského samosprávneho kraja viacero obvinení. Dá sa voči tomu účinne brániť, keďže väčšina z nich bola vyslovená na mítingoch či sociálnych sieťach?
Ťažko povedať niečo o politických súperoch. Politika by mala garantovať demokraciu, etiku a morálku. Z tohto pohľadu nie každý spĺňa predpoklady byť politickým súperom. Zároveň nechcem nikoho znižovať a každý podregión citlivo vníma ľudí, ktorí ho oslovujú. Možno, že v Dunajskej Strede je „najväčší“ jeden kandidát a v Piešťanoch druhý. Akokoľvek, dominovať by mala slušnosť a úcta k človeku. Rozprávať o práci a sľubovať je omnoho jednoduchšie ako dosiahnuť reálny výstup v prospech väčšiny obyvateľstva. V mojom prípade sú individuálne zámery v samospráve podriadené tým väčšinovým. Trnavský samosprávny kraj má okrem predsedu aj zastupiteľstvo a hlavného kontrolóra. Napriek rozdielnym politickým názorom o seba pri riešení problémov nenarážame.
Zlé hospodárenie, zadlžovanie, netransparentné narábanie s majetkom, neopravené komunikácie, tieto témy sa každé voľby opakujú a protikandidáti sa snažia v ľuďoch navodiť dojem, že sa kraj riadi nekoncepčne a oni by to zvládli lepšie. Dá sa nejako v stručnosti zhrnúť, v akých podmienkach TTSK vznikol a kam sa za tých 15 rokov posunul?
Každý súdny človek vie, že vyššie územné celky zdedili materiálno-technickú základňu s investičným a modernizačným dlhom. Pohybujeme sa v rámci zákonom stanovených pravidiel a pracujeme s rozpočtom, aký máme. Hospodárime však dobre a podarilo sa nám zrekonštruovať viac ako 30 percent ciest II. a III. triedy. Samozrejme, zo strany protikandidátov sme kritizovaní, že je to málo a na druhej strane z tých istých úst sme kritizovaní, že sme na tento cieľ použili úver. Ťažko si vybrať a vidno, že nerozprávajú odborníci. Osobne som na 550 kilometrov našich zrekonštruovaných ciest hrdý. Osobitnou témou je transparentnosť. Neexistuje vážnejšie pochybenie, a to sme kontrolovaní zo strany NKÚ SR i vnútri samotného zastupiteľstva rozdielnou politickou príslušnosťou poslancov. Otázkou je, v čom spočíva záujem neprajníkov.

Zrejme najväčšou predvolebnou témou je letisková spoločnosť Piešťany a jej osud. Pred časom vás Jozef Viskupič obvinil, že sa ju snaží TTSK úmyselne zlikvidovať a majetok rozpredať. Dokonca, že sa peniaze na jeho prevádzku tunelujú. Vy ste ho nazvali klamárom a plánujete voči nemu podniknúť právne kroky. V čom Viskupič klamal?
Rád sa vyjadrím k letisku a nezaujíma ma pán Viskupič. Zrejme má pocit, že môže rozprávať, čo chce, a tak aj koná. Pravdou však je, že Trnavský samosprávny kraj zabezpečuje na letisku v Piešťanoch, kde je majoritným akcionárom, bezpečnú letovú prevádzku už od roku 2008. V prvej fáze do roku 2015 sme poskytli letisku pôžičku viac ako 1,6 mil. eur, na výplaty zamestnancov, úhradu energií a vytváranie predpokladov pre zachovanie letiska. Túto sumu sme kapitalizovali s jediným cieľom, a to oddlžiť letiskovú spoločnosť. Mesto Piešťany, napriek výzve, náš postup nenasledovalo.
V súčasnosti sú kandidáti na post župana, ktorí sa neštítia hovoriť o takzvanom zneužití ďalšej pôžičky. Bola poskytnutá vo výške 400 000 eur zo strany spoločnosti SMS TTSK, s. r. o., a opäť s jediným cieľom, predchádzať hrozbe konkurzov. Peniaze sa striktne a do posledného centa opäť použili iba na úhradu miezd zamestnancov, úhradu energií a vytváranie technických predpokladov pre fungovanie letiska. Ľudia si musia uvedomiť, že klamstvá sú pre niektorých ľudí pracovnou metódou. Politiku môže niekto vnímať ako nástroj osobného úspechu. Pracujem ako predseda Trnavského samosprávneho kraja i ako predseda Predstavenstva spoločnosti Letisko Piešťany, a. s. Myslím si, že novinári a televízie dostali k dispozícii všetky doklady, vrátane účtovných, ktoré kedy požadovali.
Napriek tomu ohováranie trvá. Otázkou pre médiá je, prečo sa nepýtajú ďalšieho akcionára, mesta Piešťany. Akým spôsobom okrem prázdnych rečí pomáha svojmu letisku? Koľko peňazí v hotovosti ponúkli na riešenie situácie, ktorú, mimochodom, spôsobili aj vyrubovaním vlastných daní a nekonaním, keď mohli svoju pohľadávku kapitalizovať a oddlžiť letisko? Akým spôsobom sa chcú zúčastňovať na kontrole letiska, keď pán primátor odmietol ponuku stať sa predsedom dozornej rady a člen dozornej rady za mesto Piešťany sa vzdal svojho mandátu? Navyše, nezákonný stav trvá a Mesto Piešťany zablokovalo prakticky všetok majetok spoločnosti Letisko Piešťany, a. s. Nie je možné zobrať úver z banky a podstatne sú sťažené rokovania zo strategickými záujemcami o vstup do letiskovej spoločnosti.
Najmä pre obyvateľov Piešťan je letisko citlivou témou. Aké reálne šance má na obnovenie pravidelnej prevádzky?
Letisko neustále spĺňa všetky parametre medzinárodného aerodromu a stojí to nemalé peniaze. Mesačne potrebujeme na mzdy zamestnancov letiska a energie okolo 50 000 eur. Mesačne vytvoríme priemerne 25 000 eur z vlastnej činnosti a tá vôbec nie je malá. V roku 2016 sme zaznamenali na letisku okolo 1200 pohybov lietadiel a približne 1000 pohybov lietadiel bolo vykonaných do 30. 9. 2017. Darí sa nám aj napriek skutočnosti, že letisko je neustále devastované negatívnou mediálnou kampaňou zo strany Mesta Piešťany. Niekomu to zrejme vyhovuje. Musím však povedať, že kataster a územný plán spadajú pod mesto. Trnavský samosprávny kraj naozaj nemá možnosť robiť veci, z ktorých je tak často obviňovaný.
Nízka účasť voličov vo voľbách do vyšších územných celkov sa pripisuje aj neznalosti občanov, v čom spočívajú ich kompetencie i povinnosti. Vraj by sa to dozvedeli, keby boli samosprávne kraje transparentnejšie. Mimovládne organizácie aj TTSK vyčítajú, že je málo transparentný. Aký je na to váš názor?
Historicky sa zanedbali dve rozhodujúce úlohy. Vzdelávanie mladých ľudí v otázkach moderného európskeho regionalizmu, postavenia a úlohy samospráv. Druhou je vysielanie štátnej televízie, kde by určite bolo žiaduce venovať sa tejto problematike. Bezprostredné otázky kvality života sú totiž ovplyvňované práve na komunálnej a regionálnej úrovni. Samosprávny kraj je transparentný a ani nemá inú možnosť. Nachádza sa pod sústavnou kontrolou. Verejné obstarávanie, výberové konania a predaj dubiózneho majetku sú dobre viditeľné a v riadnom predstihu.
Komunálne i regionálne voľby lákajú aj množstvo politických dobrodruhov, ktorí ani netušia, čo je úlohou mestských či krajských samospráv. Čo by pomohlo občanovi – voličovi vyznať sa v spleti desiatok mien a správne sa rozhodnúť?
Rozhodujúci je pracovný životopis, skutočne dosiahnuté výsledky vlastnej práce. Nedajú sa nahradiť sľubmi na plagátoch ani nepodloženými tvrdeniami. Klamstvo a osočovanie sa pre niektorých kandidátov stáva pracovnou metódou. Médiá i občania si musia uvedomiť, že títo ľudia sa ani v nasledujúcom období nebudú správať inak. Selektovať musí občan. Rozhodovať sa na základe vlastnej skúsenosti s človekom, ktorému dáva hlas. Dáva mu tým totiž symbolicky totiž aj kľúče od nášho spoločného domova.