Zavraždenému kňazovi Polákovi odhalili pamätník

Obľúbeného kňaza brutálne zavraždili pred tridsiatimi rokmi, jeho smrť patrí do skupiny dodnes nevyšetrených záhadných úmrtí, vrážd a útokov na kňazov, ktorých sa v bývalom Československu odohralo viac.

Predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajňák pri pamätníku pripomenul, že vyšetrovatelia a orgány činné v trestnom konaní už tridsať rokov verejnosť presviedčajú, že páchateľ vraždy je neznámy. „Obávam sa, že nie sme a nebudeme schopní tomuto uveriť. A to dovtedy, kým sa neodhalí skutočný páchateľ,“ povedal Krajňák.

Naznačil, že kľúčovým človekom pri objasňovaní Polákovej vraždy by mohol byť bývalý príslušník Štátnej bezpečnosti Július Šuman, ktorý mal priamo v Borovciach svojho agenta. Vraždu Poláka začali pôvodne vyšetrovať príslušníci vtedajšej Verejnej bezpečnosti, neskôr sa do vyšetrovania pustila Štátna bezpečnosť.

Po roku 1990 dal podnet na nové vyšetrovanie minister vnútra Ladislav Pittner, ale páchateľ zistený nebol. Ústav pamäti národa podal v roku 2007 podnet v prípade tejto vraždy na Generálnu prokuratúru, ale zatiaľ tiež bezvýsledne.
Arcibiskup Ján Orosch dnes počas svätej omše v Kostole sv. Vavrinca v Borovciach pripomenul, že počas komunistického režimu pre svoju vieru obetovali svoje životy tisícky kňazov, rehoľníkov aj laikov. Mnohí z nich sú dnes medzi blahoslavenými, o mnohých sa však málo hovorí, prípadne nehovorí vôbec.

Fara Štefana Poláka v Borovciach bola podľa zistení historika Ústavu pamäti národa Patrika Dubovského niekoľko dní pred jeho smrťou monitorovaná Štátnou bezpečnosťou a jej spolupracovníkmi. Dubovský sa dostal k informáciám, z ktorých vyplýva, že Polák pripravoval pre pápeža tajnú správu o stave cirkvi na Slovensku, ktorú mal doručiť do Ríma. Správa, ktorú pravdepodobne zachytili útvary Štátnej bezpečnosti, mohla byť jedným z dôvodov jeho násilnej smrti.

Štefan Polák bol za kňaza vysvätený v roku 1974, vo svojich 34 rokoch. V Borovciach pôsobil ako administrátor farnosti od roku 1981. Tu bol na fare v noci zo 7. na 8. októbra 1987 po brutálnom bití a týraní zavraždený.
Utýrané telo mŕtveho kňaza našli 8. októbra jeho farníci. Rukami a nohami bol priviazaný o radiátor, ústa mal prelepené lepiacou páskou. Ležal v kaluži krvi, ktorou sa zadusil. Na tele boli znaky po bití a bodné rany.

Prípad začala okamžite vyšetrovať kriminálna polícia i Štátna bezpečnosť (ŠtB). Vyšetrovanie vyústilo do nájdenia páchateľa, za ktorého bol označený dnešnými slovami „bezdomovec“ Ladislav Macháč. Ten bol vo februári 1989 aj odsúdený na 13 rokov odňatia slobody, ale v októbri 1989 bol spod obžaloby oslobodený.
Skutočný vrah tak zostal neznámy. Pôvodne obvinený Ladislav Macháč bol v roku 1993 nájdený mŕtvy pri železničnej trati. Skutočného páchateľa sa, napriek neskorším podaniam Ústavu pamäti národa na Generálnu prokuratúru, nikdy nepodarilo nájsť.