Hru Veverku na primátora prekukol už i Tamajka

Verejne tak urobil primátor Miloš Tamajka, a to v súvislosti s krokmi, ktoré Veverka podniká voči zmareniu výstavby cyklochodníka z Piešťan do Vrbového v telese desiatky rokov nepoužívanej železnice.
O tom, že sa Petr Veverka a niektorí členovia tzv. seniorského parlamentu samozvane pasujú za oficiálnych predstaviteľov Piešťan a navštevujú rôzne štátne inštitúcie, sa pošuškávalo už dlhé mesiace. Na svetlo to však vyplávalo až po tom, ako podľa Tamajku poslal Veverka na ministerstvo dopravy pozmenené uznesenie, ktorým údajne navodil dojem, že nielen on s výstavbou cyklotrasy nesúhlasí, ale vyjadrilo to svojím uznesením i piešťanské mestské zastupiteľstvo. Veverka sa tak snaží prekrútiť pravdu.
Rozhodnutie pridať sa k zámeru výstavby cyklochodníka v telese železnice sa v Piešťanoch nerodilo ľahko. Množstvo alternatívnych a často až nezmyselných nápadov, ako starú železnicu zachovať a cyklochodník budovať inde, vnášali do rokovaní zastupiteľstva najmä poslanci z klubu SpP. Nakoniec však predsa zvíťazil zdravý rozum nad úzkym záujmom občianskeho združenia Čango podporovaným niektorými poslancami za SpP a piešťanské zastupiteľstvo sa k zámeru samospráv Trebatíc, Krakovian a Vrbového vybudovať cyklochodník v telese železnice pripojilo riadnym hlasovaním.
V súvislosti s tým prijali i ďalšie rozhodnutie a spoločne s ostatnými samosprávami založili združenie Zelená cesta, ktoré má ich spoločné záujmy v tejto oblasti zastupovať. Tento variant podporuje i Trnavský samosprávny kraj.

Usvedčili ho štátni úradníci

S tým sa však Veverka nedokázal zmieriť a proti zneniu rozhodnutí štyroch samospráv spolu s niektorými členmi seniorského parlamentu chodil za úradníkmi železníc a pokúšal sa vôľu svojich poslaneckých kolegov zmariť. Nerobil to však len ako radový občan kúpeľného mesta, ale pri týchto jednaniach sa prezentoval ako oficiálny predstaviteľ Piešťan. Zdôrazňoval to i tým, že je členom komisie pre leteckú infraštruktúru a cestovný ruch. Na to, že Veverka robí doslovne „podpásovky“, nás upozornil pred časom starosta Trebatíc Juraj Valo.
Poslanec Veverka sa pokúšal tému cyklochodníka opäť otvoriť niekoľkokrát i počas rokovaní piešťanského zastupiteľstva. To sa však nestretlo s pochopením ostatných poslancov a snažili sa mu dohovoriť, že túto oblasť si už vydiskutovali a ich spoločným rozhodnutím je cyklochodník vybudovať v telese železnice. No ani takéto úprimné dohováranie od kolegov Veverkovi nestačilo a doslova sa uchýlil k podsúvaniu rôznych dezinformácií na riaditeľstvo železníc, ale i na samotné ministerstvo dopravy a regionálneho rozvoja.
Že tak robí, ho usvedčil až záujem ministerských úradníkov, ktorí kontaktovali primátora Tamajku a žiadali ho o vysvetlenie, ako to vlastne je, lebo vraj od Veverku majú informácie, že Piešťany s výstavbou cyklochodníka v telese železnice nesúhlasia.

Vlaky obnovia podľa záujmu

Našťastie, celá situácia sa vysvetlila a ministerstvo dopravy vyjadrilo súhlas z realizovaním cyklotrasy Piešťany – Trebatice – Krakovany – Vrbové v telese starej železnice podľa vôle štyroch samospráv.
Ministerstvo však definitívne nezavrhlo ani návrat koľajovej dopravy v tomto úseku trate, ak sa časom ukáže, že je o ňu spoločenský záujem. Podľa textu pozitívneho vyjadrenia k zámeru výstavby cyklochodníka od ministra Árpáda Érseka zrejme nepôjde o prevod pozemkov na občianske združenie Zelená cesta, ale len o ich dlhodobý prenájom. Túto možnosť však Érsek prezentoval už na stretnutí so zástupcami dotknutých samospráv v úvode tohto roka vo Vrbovom.

Každý chce byť pán násypu

O cyklochodníku z Piešťan do Vrbového cez Trebatice a Krakovany sa vedú diskusie už celé roky a boli vypracované i rôzne štúdie, kadiaľ by sa dal viesť. Pozdĺž oboch strán železnice tieto štúdie odhalili až stovky spoluvlastníkov parciel a často i neidentifikovaných vlastníkov.
Vysporiadať pozemky tak, aby sa na nich dal chodník vybudovať, by bol proces na desaťročie a s neistým koncom. Zámer viesť ho v ochrannom pásme železnice v tesnom dotyku s ňou naráža na legislatívny problém, nakoľko každý cyklista by pre pohyb v ochrannom pásme železnice musel disponovať oficiálnym povolením ŽSR a dokladom o preskúšaní z bezpečnostných predpisov.
Jediný možný a hlavne reálne uskutočniteľný spôsob sa ukázal viesť cyklochodník v telese železnice za predpokladu, že dôjde k odstráneniu koľajiska. Takýto zámer však narazil na úzku záujmovú skupinku Čango prevádzkujúcu dvakrát do roka vyhliadkové jazdy a drezinové preteky. Zo strany Veverku došlo i k pokusu iniciovať vyhlásenie železnice za národnú kultúrnu pamiatku, čo pamiatkari aj s odôvodnením, že sa tu nenachádza žiadna stavba, ktorá by si takúto ochranu zaslúžila, odmietli.