Signálom, že leto sa končí, je odlet sťahovavcov
Potomstvo niektorých vtáčích druhov sa ešte len učí lietať potom, ako nedávno vyletelo z hniezda, zatiaľ čo iné sa už krátko po osamostatnení vydávajú na dlhú, náročnú cestu za teplom. Medzi veľké migračné zhromaždištia či medzipristátia v regióne patrí nielen Sĺňava, ale i polia v okolí Piešťan.
Najznámejšie migračné trasy na Slovensku sú údolia väčších riek, ku ktorým patrí aj Váh. Najdlhšiu vzdialenosť prekonáva na svojej ceste skupina tzv. subsaharských imigrantov – dážďovníkov, lastovičiek, bocianov, ale aj dravcov ako orol krikľavý či sokol lastovičiar. Jesenná migrácia trvá dlhšie ako jarná. Vtáky sa už nemusia ponáhľať na hniezdiská, nie sú poháňané hormónmi.
Táto cesta je najviac riskantná pre tohtoročné vtáky. Počas migrácie ich zahynie najviac. „Na tiahnuce vtáctvo striehne veľa nástrah. Ide o prirodzené faktory ako nepriazeň počasia, vyčerpanosť, nedostatok potravy, predátori, choroby, bariéry v podobe drôtov a turbín. Na cestu sa vtáky pripravujú. Mení sa im operenie, tvoria si tukové zásoby,“ hovorí Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
Do veľkej miery vplývajú na úspešnosť migrácie ľudia. Rozhodujúcim faktorom je dostupnosť potravy, a teda prítomnosť plôch ponúkajúcich rôzne druhy živočíchov a rastlín, ktorými sa vtáky živia. Podľa ochranárov je dôležité, aby sa polia hneď po žatve nezaorali a aby tak aspoň v septembri a októbri poskytli tieto plochy vtákom dostatok potravy.
Veľa druhov sa presúva v skupinách, na oblohe či na poliach môžu ľudia vidieť kŕdle bocianov, škorcov, lastovičiek, belorítok aj včelárikov, popri väčších vodných tokoch už imigrujú rybáre či čoríky. „Prvýkrát sme tento rok počítali sokola červenonohého na nocoviskách. Aj ony už začali svoju migráciu, na odlet sa pripravuje tiež 41 mláďat z jediného známeho hniezdiska tohto vzácneho druhu na Slovensku. Veríme, že sa k nám opäť o rok vrátia a budú hniezdiť. Podobne ako sa tento rok do hniezdenia zapojili až štyri minuloročné mláďatká. Zistili sme to podľa krúžkov a naozaj nás to potešilo, spolu s rekordne vysokým počtom až 16 hniezdnych párov,“ uzatvára R. Slobodník.
Prví migranti
Medzi prvými odlietajúcimi druhmi nájdeme diaľkových imigrantov, ktorí naše územie opúšťajú veľmi nenápadne, formou nočnej migrácie. Úplne prvým je muchárik bielokrký, ktorého odlet sa začína už v prvej dekáde júla. Hneď za ním sú to trsteniariky, najmä trsteniarik spevavý. Až po nich imigrujú druhy, ktorých odlet alebo migrácia je oveľa nápadnejšia, napríklad bociany biele či sídliská opúšťajúce dážďovníky.
Sú to druhy, ktorých zimovisko je položené niekoľko tisíc kilometrov od nášho územia a spravidla prelet naň im trvá pomerne dlho. Napríklad trsteniarik spevavý síce európskym kontinentom preletí za pár dní, ale potom sa začne trojmesačné putovanie na zimoviská v južnej Afrike. Počas tejto cesty potrebuje mnoho zastávok na doplnenie zásob. Migrácia je pre tieto druhy veľmi náročná.
Kam až letia
Druh od druhu, niekedy pohlavie od pohlavia, dokonca niekedy jedinec od jedinca – je to rôzne. V princípe jedince zo Slovenska využívajú štyri základné migračné trasy – cez Balkán, Apeninský polostrov, Pyrenejský polostrov, a potom dva druhy (muchárik malý a červenák karmínový) imigrujú do Indie. Napríklad samce glezgov imigrujú inam ako samice, resp. na kratšie vzdialenosti. A potom sú druhy, ktoré využívajú aj dve či tri migračné trasy. Zo Slovenska napríklad odlietajú na rôzne zimoviská šašiniarik tenkozobý či strnádka trstinová.
Rekordérom je brehár hrdzavý, ktorý prekonal 11-tisíc kilometrov za osem dní bez prestávky z Aljašky na Nový Zéland. Močiarnica mekotavá preletela zo Švédska do strednej Afriky za tri dni 6800 km, teda jej priemerná rýchlosť letu bola 95 km/h! Rybár dlhochvostý, ktorý hniezdi v Arktíde, zimuje v Antarktíde, vzdušnou čiarou prekoná 40-tisíc km. Pri použití geolokátorov sa ale zistilo, že nalietal 90-tisíc km. Za svoj život tak môže nalietať 2,5 miliónov km! To je asi toľko ako trikrát na Mesiac a späť.
Pred migráciou sa viacerým druhom obmieňa perie, pretože to „staré“ je po náročnom období hniezdenia už opotrebované a menej kvalitné. Okrem preperenia je to najmä tvorba tukových zásob. Operenie je predpokladom zvládnutia namáhavej migrácie, tukové zásoby sú potom vtáčím motorom. Tie si operence dopĺňajú rôznym spôsobom, penice a sláviky využívajú bohaté potravné zdroje vo forme bazových a svíbových plodov, sokol červenonohý, trsteniariky a lastovičky využívajú dostatok hmyzu v tomto období a bociany polia po žatvách či bránení.
Kedy sa vrátia
Návrat druhov prebieha pozvoľne podobne ako ich odlet. Kým prví migranti sú u nás už koncom februára (cíbiky, škovránky), tí poslední prilietajú začiatkom júna (kolibkárik sivozelený, červenák, sokol červenonohý).
