Ohrozené sokoly vychovali až 41 mladých
Posledné mláďa na Slovensku kriticky ohrozeného sokola červenonohého úspešne vyletelo z hniezda len pred pár dňami. Spolu 15 párov vyviedlo tento rok 41 mláďat, čo je najviac za obdobie, odkedy sa tento druh u nás pravidelne sleduje. Teraz sa budú učiť loviť a zdokonaľovať let.
Od polovice augusta a najmä v septembri začnú s ďalšími sokolmi využívať spoločné nocoviská, aby sa následne vybrali na dlhý let do subsaharskej Afriky. Tým ukončia doposiaľ najúspešnejšiu hniezdnu sezónu v novodobej histórii monitoringu druhu na Slovensku.
Sokol červenonohý hniezdi najmä v nížinatých oblastiach Slovenska. V minulosti bol jeho výskyt zaznamenaný i neďaleko obce Veselé. Tentoraz si za svoje hniezdisko vybral oblasť o čosi južnejšie bližšie k obilným lánom, kde nachádza svoju potravu. „Rok 2017 predstavuje pre sokola červenonohého veľký úspech. Zo 16 okrúžkovaných mláďat v minulom roku sa vrátili na pôvodné hniezdisko až tri samice a jeden samec, čo nás pri vysokej úmrtnosti mladých vtákov a obrovskej vzdialenosti zimoviska pozitívne prekvapilo. Počas celej hniezdnej sezóny sme hniezda strážili, nakoniec bolo až 15 párov úspešných a jeden pár ostal bez mláďat. Sokoly v minulosti s obľubou obsadzovali opustené hniezda krkavcovitých vtákov, nakoľko vlastné si postaviť nevedia. Teraz využívajú i búdky, ktoré sme pre nich umiestnili na stromy v rámci projektu LIFE Ochrana sokola červenonohého v Karpatskej kotline. Vďaka biologickým metódam sa nám podarilo znášky vajec a neskôr mláďatká uchrániť pred prirodzenými predátormi. Tento rok prialo sokolom aj počasie – na jedinom známom hniezdisku bolo málo búrok i dostatok potravy v podobe kobyliek, koníkov či drobných zemných cicavcov,“ vysvetľuje Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku.
„Mladé sokolíky začali vylietavať z hniezd koncom júla, posledný z nich len pred pár dňami. Spolu ich bolo tento rok 41, čo je najviac minimálne od roku 2004, odkedy máme pravidelné údaje. Rekordný je i počet 16 hniezdnych párov. Dospelým sokolom sa v tieto dni obmieňa perie – to počas hniezdenia dostalo zabrať. Zaujímavosťou je, že aj počas preperovania majú dravce zachovanú schopnosť lietať, a tak i loviť potravu, perie im totiž dorastá postupne. Napríklad sláviky počas výmeny peria nelietajú niekoľko dní. V druhej polovici augusta a hlavne v septembri sa sokoly pomaly začnú zhromažďovať do kŕdľov a spoločne nocovať. Neskôr ich čaká náročný let do subsaharskej Afriky, keď je nové zdravé operenie nevyhnutnosťou,“ hovorí Slobodník.
„Veľmi sa tešíme z každého vyvedeného mláďatka tohto u nás kriticky ohrozeného druhu. Vynakladáme veľké úsilie, aby nám naši fešáci medzi dravcami zo Slovenska úplne nevymizli. V aktivitách na ich záchranu budeme pokračovať. Veríme, že čoskoro obsadia aj ďalšie lokality. Napríklad v susednom Maďarsku je situácia už niekoľko rokov stabilná a hniezdi tam viac ako tisíc párov. Všetky naše tohtoročné mláďatká dostali krúžky, už teraz sa tešíme na ich návrat,“ uzatvára Slobodník.
Na konci 90. rokov hniezdilo na Slovensku odhadom ešte 60-70 párov, potom sa z našej krajiny začali vytrácať.
