K piešťanskému moru cez prekážky
Horúčavy týchto dní vylákali mnoho obyvateľov kúpeľného mesta a okolia k vode. Tí, čo veľmi neobľubujú preplnené umelé kúpaliská, často zavítajú na severný koniec Piešťan, kamenistú pláž s tečúcou vodou zvanou Prúdy.
Kým sa človek na Prúdy dostane, musí veru absolvovať kadečo. Síce najšikovnejším spôsobom prepravy je bicykel, no povedzme si otvorene, s minerálkami a nafukovačkami je to autom predsa len pohodlnejšie. Ničím nezvyčajným dokonca nie sú zaparkované vozidlá so značkami cudzích miest, ba dokonca i krajín.
Asfaltka vedúca popri koníkoch si už čo-to zažila. Vodičovi to dôjde najmä v momente, keď dbá na cyklistov či chodcov a popritom sa vyhýba oproti idúcemu autu, pričom zapadne kolesom do hlbokého výmoľa, ktorý túto cestičku „krášli“ veru už roky. Nevadí. Potešujúce v tomto prípade je aspoň to, že prechod cez val je už nejaký ten piatok zaliaty asfaltom, a tak netreba premýšľať, komu ublížia vystreľujúce kamienky spod kolies.
Za valom sú dielom pneumatík i prírody vytvorené jamy pripomínajúce piesočné duny. Človek sa hneď po ich prejdení naladí na dovolenkovú atmosféru a nadobudne pocit, že je na rozbúrenom mori. Nevadí. Piešťanský Jadran za to stojí.
Najnepríjemnejším pohľadom sú však kopy smetí povysýpaných kdekoľvek pri ohniskách i vode. Ľudia na Prúdoch za sebou zanechávajú doslova spúšť. Kopy odpadkov, zabudnuté „chladené“ nápoje v plastových fľašiach vo vode, plechovky od piva v kríkoch, potraviny po zemi a podobne.
Napriek tomu, keďže Piešťanci sa nemajú poriadne kde kúpať, Prúdy patria medzi vychýrené lokality. Niektorým jedincom by teda nezaškodilo vstúpiť si do svedomia a vziať svoj neporiadok do najbližšieho kontajnera, aby si aj ostatní mohli vychutnať voľný čas v objatí prírody, pavúkov a rýb, a nie v smrade hnijúcich potravín. Skultúrnenie asfaltky by taktiež nebolo „od veci“, ale to už patrí do rúk kompetentných…
