Scenérie, ktoré vás určite dostanú

Spoločne s podhradím sa rozvíjala i neďaleká obec Sobotište. Pôvodne trhová osada stratila význam rozvojom remesiel v Senici, ktorá stála priamo na tzv. Českej ceste, a kam sa, prirodzene, trhy presťahovali.

Habáni a ich osud

Obyvatelia Sobotišťa sa tak zhruba tri storočia živili poľnohospodárstvom a pastierstvom. Rozkvet obce a neskôr mestečka významne ovplyvnil príchod habánov, ktorí tu v roku 1546 založili najstarší bratský dvor na území Slovenska. Do Sobotišťa ich pozval gróf František Ňári, vtedajší majiteľ brančského panstva (od r. 1526).

Onedlho ich však musel gróf na príkaz uhorského snemu z obce vyhnať, no podľa dostupných prameňov to neurobil dôsledne a v roku 1550 tam už žili opäť. Aj vďaka tomu, že Ňáriovci prešli na protestantizmus a podporovali evanjelickú cirkev augsburského vyznania, zaznamenala habánska obec v Sobotišti svoju zlatú éru. Po vyhnaní habánov z Moravy sa habánsky dvor v Sobotišti stal sídlom habánskeho biskupa a dôležitým centrom spoločenského života habánskej komunity na našom území.
Rešpektovanie daného stavu na brančskom panstve určite súviselo so spoločenským postavením Františka Ňáriho, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Turkom a stal sa tiež županom Hontianskej župy.

Protireformácia

Toto historické obdobie poznačené stavovskými povstaniami malo dopad aj na habánsku komunitu na Záhorí. Pokatolíčtiť habánov sa ako prvý snažil už v roku 1674 ostrihomský arcibiskup Ján Selepčéni, no tí odmietli konvertovať. Keď im hrozilo vypovedanie z krajiny, Ňáriovci im vymohli milosť a povolenie naďalej ostať v krajine. V tom období na katolícku vieru konvertovali aj potomkovia Františka Ňáriho a habánov si zrejme udržali preto, že arcibiskupovi vyhoveli v inom.

Hoci od roku 1733 na základe kráľovského mandátu Karola VI. Habsburského boli habánske deti krstené katolíckymi kňazmi, najväčšiu ranu sobotištským habánom uštedrila jeho dcéra Mária Terézia, z podnetu ktorej sa v roku 1767 začalo s výstavbou Kaplnky svätého Kríža. V obci však ostali a v roku 1810 ich asi 250 žilo v tridsiatich habánskych domoch. Stále tvorili samostatnú obec v obci s vlastným richtárom a privilégiami.
Dnes je habánsky dvor v Sobotišti súčasťou zástavby obce, no jeho dominanty sú zachované a spolu s ostatnými pamätihodnosťami ich môžete spoznať prechádzkou po náučnom chodníku.

V Ňáriovskom kaštieli uprostred obce sa nachádza Družstevné múzeum Samuela Jurkoviča, významnej osobnosti slovenských dejín. Verejnosti je však prístupné len počas pracovných dní. V areáli základnej školy sa nachádza aj Hvezdáreň Sobotište, v ktorej môžete pozorovať oblohu v piatok a sobotu, ale len na základe predchádzajúcej telefonickej alebo emailovej dohody.

Neodolal Turkom

Ak pokračujete v ceste na hrad Branč, občerstvite sa ešte v Sobotišti. V Podzámku totiž okrem verejnej studne nenájdete žiadny iný funkčný občerstvovací stánok, jedine obchod ešte v Majeričkách.
Hrad Branč postupne chátra pravdepodobne od roku 1663, keď v septembri Turci dobyli pevnosť v Nových Zámkoch a až do zimy plienili rozsiahle územia dnešného Slovenska a Moravy. Ňáriovci v tom čase už na hrade nebývali, ale v sobotištskom opevnenom kaštieli, ktorý nechali postaviť v roku 1630 aj s parkom a rybníkom. Hrad sa však stal útočiskom pre prostý ľud i habánov.

Aj po vyplienení hradu Turkami sa jeho areál využíval. V období rokov 1674 až 1675 bol prechodnou väznicou protestantských kňazov, ktorí boli v čase protireformácie bratislavským súdom odsúdení na galeje. Stalo sa tak po odhalení Vešeléniho povstania proti cisárovi Leopoldovi I. a z iniciatívy ostrihomského arcibiskupa Jána Selepčéniho, ktorý obviňoval luteránskych i kalvínskych kňazov zo strojenia úkladov proti cisárovi. Kňazi zomreli v jamách po obvode hradobného múru. Túto udalosť dnes na hrade pripomína pamätník a každoročné bohoslužby na hrade.
Aj vďaka podpore štátu sa zrúcanina hradu postupne konzervuje a okrem prekrásnych výhľadov na Myjavskú pahorkatinu a Záhorskú nížinu ponúka i prehliadku miest, kde sa písala história. O nej sa viac dočítate aj z informačných tabúľ, ktoré sú v areáli hradu rozmiestnené.
* * *

Novokrstenci alebo habáni

V októbri tohto roku si pripomenieme 500. výročie uverejnenia 95 téz určených pre akademickú diskusiu, ktoré najmä kriticky reagovali na prax udeľovania odpustkov. Autorom týchto téz bol kňaz Martin Luther a vypracoval ich na základe rozporu medzi vlastným svedomím, vychádzajúcim zo štúdia Biblie a oficiálnym učením vtedajšej katolíckej cirkvi a jej praxou. Lutherovo učenie dalo vznik evanjelickej cirkvi a tiež iným protestantským náboženstvám či spoločenstvám. Jedným z takýchto spoločenstiev boli aj novokrstenci, alebo habáni, ktorí pochádzali z Nemecka a Rakúska a našli útočisko na južnej Morave. Na základe reštrikčných zákonov boli nútení sa v roku 1545 vysťahovať na územie nábožensky tolerantnejšieho Uhorska. Habáni na územie Slovenska priniesli viacero remesiel a boli pre naše územie prínosom. V povedomí si ich však dnes ľudia spájajú s ich vychýrenou keramikou. Na jej základe dokonca manžel Márie Terézie František Štefan Lotrinský vybudoval chýrnu holíčsku fajansu, ktorá konkurovala čínskemu či nemeckému porcelánu. Potomkom habánov je aj Ignác Bizmayer (narodený v r. 1922 v Košolnej pri Trnave), slovenský keremikár, národný umelec.
* * *

AKO SA TAM DOSTAŤ

Autom je to do oboch cieľov jednoduchá cesta. Napríklad z Piešťan sa vyberiete smerom na Vrbové, Brezovú pod Bradlom a Prietrž do Senice – Kunova a pokračujete do Sobotišťa. Zo Sobotišťa sa potom vyberiete smerom na Myjavu a prídete do obce Podbranč, časť Majeričky, kde odbočíte doprava na Podbranč a budete pokračovať až na Podzámok. Cesta je dobre značená, takže by ste nemali zablúdiť.
Cyklistov vopred upozorňujeme, že ide o dosť náročnú túru, ktorú môžu absolvovať aj ako okruh. Ich východiskovým bodom je Vrbové, odkiaľ odporúčame ísť popri vodnej nádrži Čerenec do Prašníka a Pustej Vsi, kde sa napojíte na cyklotrasu a po modrej značke zamierite na Brezovú pod Bradlom. Do nej zídete popri rekreačnom stredisku Mladosť po lesnej asfaltovej ceste spájajúcej Brezovú s Dobrou Vodou.
Z Brezovej sa môžete vydať dvomi smermi, na Prietrž alebo na Bukovec. Ak zabočíte doľava smerom na Jablonicu, za Brezovou odbočte doprava a po žltej značke sa cez Dolný Štverník, osadu Zimovci a Dolné Paseky dostanete do Prietrže. Je to po asfaltke, po ktorej jazdia aj autá, a hoci tam nie je veľká premávka, buďte ostražití. Po žltej značke pokračujte až do osady Podhorie a odtiaľ po lesnej ceste do Podbranča. Potom je to už len kúsok do miestnej časti Podzámok a na hrad Branč. Ak by ste sa rozhodli aj pre návštevu Sobotišťa, z Prietrže sa vydajte smerom na Senicu a zabočte doprava do jej miestnej časti Kunov. Popri Kunovskej priehrade, ktorá je, nanešťastie, už pár rokov vypustená pre opravu, sa dostanete po zelenej značke do Sobotišťa. Odtiaľ je to do Podbranča, časť Majeričky, len cez kopec. Ide však o veľmi frekventovanú cestu, tak by sme vám skôr odporučili ísť po turistickom chodníku modrej farby, ktorý vás zavedie do Podbranča.
Ak v Brezovej odbočíte doprava smerom na Myjavu, v centre mesta odbočte doľava na Bukovec. V tejto obci za kostolom odbočte doprava smerom na osadu Bašnárovci, kde sa napojíte na turistický cyklochodník na Podbranč – Podzámok. Do Bukovca je to tiež po asfaltke, ale nie je to až tak veľmi frekventovaná cesta. Od Bašnárovcov do Podzámku je to šotolinová lesná cesta.