Vrah z Vrbového dostal ďalšie dva roky

Záverečné súdne pojednávanie vo veci lúpeže sa uskutočnilo v stredu 12. júla na Okresnom súde v Piešťanoch. Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný, nakoľko advokát sa voči nemu okamžite odvolal.

Reško podľa obžaloby mal ešte v januári 2015 napadnúť svojho suseda Karola Radošovského v pivničných priestoroch a odobrať mu násilím jeho fotoaparát. Spôsobil mu pritom zranenie, ktoré si vyžiadalo niekoľkotýždňovú práceneschopnosť. Podľa zdôvodnenia prokurátora motívom napadnutia malo byť to, že K. Radošovský, ktorý v tom čase vykonával v obytnom dome funkciu domovníka, od Reška nechcel nič iné, len aby si plnil povinnosti voči spoločným bytovým priestorom rovnako, ako to robili ostatní susedia.

K. Radošovský sa po útoku okamžite obrátil na policajtov vo Vrbovom. Tí skutok posúdili len ako priestupok a posunuli na riešenie Obvodnému úradu v Piešťanoch. Ten dokonca vyhodnotil, že skutok sa nestal a voči Reškovi neprišli žiadne sankcie. Až následná sťažnosť Radošovského na Okresnú prokuratúru v Piešťanoch zlé vyhodnotenie skutku policajtmi a úradníkmi zapríčinila, že na námietku prokurátora sa vyšetrovanie napadnutia Radošovského Reškom začalo odznova a viedlo až k vzneseniu obžaloby.

To však už bol Reškov devätnásťročný trest za vraždu Mareka Kalužu právoplatný a súd sa po preukazovaní viny zaoberal takzvaným asparačným udelením trestu, t.j., že sa pôvodný trest mohol navýšiť až o jednu tretinu pôvodnej výšky, avšak maximálne do dvadsaťpäť rokov za mrežami. Súd uznal Reška vinným z trestného činu lúpeže a sudca mu pôvodný devätnásťročný trest za vraždu M. Kalužu navýšil na dvadsaťjeden rokov v najprísnejšie stráženej nápravnej skupine. Keďže sa jeho advokát odvolal, o vine či nevine a výške trestu bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.

Otázky, či naozaj musel Marek zomrieť, vyvoláva aj konštatovanie Okresného súdu v Piešťanoch, ktorý uznal, že Reško nebol žiadne neviniatko. Ba práve naopak, neustále mal problémy so svojím násilným správaním. Bezdôvodne ľudí napádal a často bol za takéto útoky i policajtmi prešetrovaný. Tie však vždy skončili v rovine priestupku so smiešnou pokutou, poprípade, ako to bolo vo veci lúpežného prepadnutia svojho suseda, by boli „zametené pod koberec“. Nielen Vrbovčania sa tak pýtajú, či heslo polície „Pomáhať a chrániť“ sa týka iba zločincov, alebo má v prvom rade platiť pri ochrane nevinných ľudí, na ktorých Reško takmer beztrestne dlhé roky útočil a ubližoval im.

Výčitky smerujú tiež na sociálnych pracovníkov, ako konali vo veci ochrany maloletého Patrika R. pred zlým vplyvom a výchovou jeho otca? Jestvovalo množstvo podnetov, ktoré otvárali možnosti kompetentným zaoberať sa prípadmi a zabezpečiť synovi vraha podstatne lepšie výchovné prostredie, ako mal u svojho násilníckeho otca.

Záverečná reč prokurátora

„Nemám ani najmenší dôvod pochybovať o tom, že poškodený hovorí pravdu, ale, naopak, mám veľké pochybnosti hraničiace s istotou, že obžalovaný nehovorí pravdu a snaží sa bagatelizovať trestný čin. Obžalovaný nemá potrebu sebareflexie ohľadom spáchania skutku a tento postoj je znásobený jeho vlastným vyjadrením, keď sám seba označil, že je vyrovnaný, rodinne založený a mierumilovný človek. Toto vyjadrenie vystihuje jeho postoj v miere hodnotiť svoje správanie a vnímať ho k svojmu okoliu. Obžalovaný nemá základnú mieru rešpektovania úcty k životu, čo konštatoval prednedávnom okresný aj krajský súd. Nemá základný blok, ako je rešpektovanie, sloboda a úcta k cudziemu majetku. Je vinný z trestného činu a hranica trestu nesmie byť príliš mierna, ani príliš prísna, ale primeraná.

V zmysle aspiračnej zásady súhrnného trestu, keďže mu už bol udelený devätnásťročný trest za trestný čin vraždy a výtržníctva, tak dolná hranica pri lúpeži je tri roky, horná osem rokov. Pri rozhodovaní treba mať na zreteľ súbeh trestných činov. Myslím si, že jeho správanie, ako posudzujeme, mu nebolo cudzie. Je to jeho bežný spôsob života, bežný spôsob jeho komunikácie, a preto navrhujem, aby súd obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný asperovaný trest odňatia slobody na hornej hranici, a to za prevahy priťažujúcich okolnosti v trvaní dvadsaťpäť rokov.“

Reškov advokát pri svojej záverečnej reči vinu svojho klienta poprel a žiadal žalobu zamietnuť.

RÓBERT REŠKO svoj devätnásťročný trest dostal za vraždu Mareka Kalužu zo septembra roku 2015. Podľa rozsudku Mareka napadol obzvlášť brutálnym spôsobom aj so svojím maloletým synom. Mladíka ubili na smrť nielen údermi, ale i obojnožným skákaním mu po hlave. Podľa súdnych znalcov z oboru lekárstva Marek utrpel po bitke také závažné zranenia, že by mu život nedokázala zachrániť ani okamžite privolaná lekárska pomoc. Za tento skutok ho po viac ako rok trvajúcom súdnom procese sudca okresného súdu poslal na devätnásť rokov za mreže. Nepomohlo mu ani odvolanie a rozsudok potvrdil i krajský súd. Jeho syn sa trestu vyhol z dôvodu, že v čase útoku na Mareka nebol trestnoprávne zodpovedný, a to i napriek tomu, že podľa výpovedí svedkov i on mal výrazný podiel na ubití na smrť len 23ročného Vrbovčana.