Do nebies
Keď som pred 30 rokmi študoval na nitrianskej VŠP, v prvom ročníku sme museli absolvovať aj predmet zaoberajúci sa meteorológiou a klimatológiou. Hoci odvtedy pretieklo more času, niektoré poučky ostali nemenné. A to, že počasie sa môže meniť každú polhodinu, podnebie však minimálne raz za polstoročie.
V rámci tohto predmetu sme však s odborníkmi na počasie prebrali aj množstvo anomálií, ktoré ovplyvňovali poveternostné podmienky v jednotlivých lokalitách Československa. Z jedných mali poľnohospodári prospech, iné im boli na škodu. Jedno z území, ktoré bolo pre poľnohospodárov už vtedy nepriaznivé, sa vzdušnou čiarou tiahne medzi Trnavou a Novým Mestom nad Váhom a rozprestiera sa medzi Malými Karpatmi a Považským Inovcom. Vyznačovalo sa nízkymi ročnými úhrnnými zrážkami a, naopak, prívalovými dažďami, snežením, búrkami. Ďalším fenoménom bolo málo oblačných dní a nadpriemerné rozptylové podmienky, čo sa aj využilo pri rozhodnutí budovať atómovú elektráreň neďaleko Jaslovských Bohuníc.
To bolo zhruba pred 50 rokmi, takže sa podľa poučiek približujeme k obdobiu, keď sa u nás začína výraznejšie meniť klíma. Bude čoraz suchšie a aj navzdory topeniu či netopeniu ľadovcov pršať u nás bude len vtedy, ak sa nad toto územie dostaví súvislý zrážkový front. A to žiadny príkaz nevyrieši. Pamätám si, že predtým ľudia hromžili na atómku, že neprší. Žiaľ, pravda je úplne niekde inde a spisovanie petícií je iba zbytočným kričaním do nebies. Osoh z toho majú akurát tí, čo ich organizujú, aby sa zviditeľnili. Nie sú šamanmi, neprivolajú ani dážď, ani nezariadia zmenu legislatívy.
