Vrbové: Stretávka školákov po 47 rokoch
Bývalí žiaci z „dolnej školy“ vo Vrbovom sa po prvýkrát stretli, až keď im už odrástli nielen deti, ale i vnúčence. S veľkým očakávaním a s tlčúcim srdcom, ktoré prebilo zvuk hodín na šikmej veži, sa zišli v sobotu 1. júla, aby zažili „Stretávku cez veľkú prestávku“. Trvala dlhých 47 rokov. Nie však stretávka, ale prestávka! Zažilo ju dvadsať žiakov a štyria učitelia – Emília Mosná, Ján Karkuš, Ľubica Gažová a Ľubomír Szőke.
Zo stretávky, ktorá sa niesla v duchu spomínania na roky prežité v škole na Bernolákovej ulici, v priestoroch dnešného Kláštora sestier premonštrátok, si každý odniesol vzácne spomienky. Aj k uvedenému stretnutiu bolo treba okamih náhody. Organizátorka podujatia Irena Čechvalová, rodená Trandžíková, sa náhodne stretla s učiteľkou Emíliou Mosnou na jednom z vystúpení orientálnych tanečníc v Elektrárni Piešťany. Slovo dalo slovo a ženy sa skontaktovali so žiakmi i učiteľmi. Výrazne im pri zháňaní kontaktov spolužiakov zo Šterús pomohla Mária Madunická, rodená Ševčovičková. Dievčatá z Ostrova zasa pozháňala Marta Valová.
Prečo spomíname práve tieto dve obce? „Lebo našu triedu – déčku – zostavili z dievčat a siedmich chlapcov z Ostrova a chlapcov zo Šterús. Tak to kedysi fungovalo. Do Vrbového sme ako školáci začali dochádzať až vo vyššom stupni. Prvý stupeň sme absolvovali v dedinkách, odkiaľ pochádzame,“ povedala I. Čechvalová.
Spoločenské posedenie i pohostenie sa konalo v Reštaurácii u Rakúsa. Nikomu sa nechcelo ponáhľať domov. Z dvoch plánovaných hodín boli štyri aj päť. Hneď v úvode predniesla príhovor I. Čechvalová. Pospomínala si nielen na už nebohú triednu učiteľku Brigitu Petrušovú, slovenčinárku z Piešťan, ale aj na ďalších spolužiakov, ktorí už opustili tento svet. „Za pomoci fotografky Evy Janákovej som pripravila dve historické nástenky. Bol o ne veľký záujem. Spolužiaci si prezerali fotografie aj tváre ďalších rovesníkov z tých čias. Zachovali sa totiž fotky z pamätného stretnutia všetkých žiakov na Bradle v roku 1968,“ skonštatovala organizátorka.
Okrem spomienok a tašky s prezentom si každý účastník stretávky doniesol domov album. „Boli v ňom fotky našej bývalej telocvične, ale aj tá, ktorú sme si v ten deň urobili pod šikmou vežou. Sľúbili sme si, že sa pokúsime dať dokopy stretnutie rovesníkov z vedľajších tried. Verím, že sa nám to podarí,“ tešila sa na nové veľké zháňanie adries či kontaktov, ale najmä na možnú vydarenú stretávku I. Čechvalová.
