Národná kultúrna pamiatka je v dezolátnom stave, zodpovedných to nezaujíma
Začiatok kúpeľnej sezóny v Piešťanoch je už predo dvermi a Kolonádový most i naďalej špatia prázdne obchodné prevádzky. O jeho žalostnom technickom stave vypovedá aj kvapľová výzdoba vytvorená dažďovou vodou z vyplavovaného vápenca betónovej konštrukcie tejto národnej kultúrnej pamiatky. Ak si vedenie mesta i naďalej architektonický skvost nebude všímať, z priestoru pod mostom sa celkom určite vytvorí prvá jaskyňa s bohatou kvapľovou výzdobou, ktorá vznikla len vďaka nevšímavosti zodpovedných.
Časť obchodných priestorov Kolonádového mosta obsadili noví nájomcovia ešte na sklonku minulého roka. Vtedy sme radnicu, ale i krajských pamiatkarov upozornili na nevhodné úpravy prevádzok, ktoré menili vonkajší vzhľad mosta. Radnicu sme tiež upozornili na nevyhovujúci technický stav pamiatky, ako aj na celoročnú kvapľovú výzdobu v spodnej časti mosta. A kým po našom upozornení nájomcovia dali vzhľad svojich prevádzok do súladu s požiadavkami pamiatkarov, radnica k tejto piešťanskej dominante pristupuje naďalej nevšímavo. Pritom ide o jednu z posledných stavieb v majetku mesta z čias, keď rozmach piešťanských kúpeľov naštartovala rodina Winterovcov.
A tak sme ešte v novembri minulého roka zaslali na túto tému otázky súčasnému vedeniu radnice. Tie sme zopakovali aj v minulom týždni. A rovnako ako v novembri i teraz nám odpovede na otázky, ako sa mieni mesto postarať o svoju chátrajúcu dominantu, neprišli.
Len na pripomenutie nedávnych plánov na obnovu mosta aj niečo z histórie najhodnotnejšieho mosta v celej dĺžke rieky Váh, ktorú tento architektonický skvost od obdobia medzi dvomi svetovými vojnami pretína:
Obnovu mosta pripravovalo predchádzajúce vedenie mesta začiatkom roka 2014. Oprava sa mala týkať mostovky, ošetrenia zvetraných omietok, zrekonštruovania chodníkov, cesty, sklených výplní a izolácie. Vymeniť chceli i strechu. Aj priestory na oboch brehoch Váhu sa mali využívať inak. V jednom projekt počítal s informáciami, toaletami, priestorom na propagáciu a organizovanie menších podujatí, koncertov a prezentácií. Druhý priestor mal slúžiť ako galéria a výstavný priestor. Lavičky mal nahradiť pitný pavilón. Plánovaný projekt však stroskotal na neúspechu pri žiadaní o európske prostriedky. A odvtedy je okolo mosta a jeho možnej rekonštrukcie ticho. Uskutočnilo sa len zopár kozmetických úprav takmer svojpomocne od pracovníkov Služieb mesta Piešťany.
S myšlienkou vytvoriť most prišiel Ľudovít Winter. Spodnú časť projektoval švajčiarsky inžinier Schwartz, vrchnú nadstavbu Emil Belluš. Pri vstupe na most je socha barlolámača od významného slovenského sochára Roberta Kühmayera. V roku dokončenia boli na moste umiestnené lepty do skla „PIESNE DETVY“ a „NA SALAŠI“ podľa návrhu akademického maliara Martina Benku, ktoré vyleptali v pražskej ryteckej umeleckej škole. Lepty zachránil pred skazou v roku 1945 technický vedúci kúpeľov Filip Hanic v ohrození vlastného života. Spätne boli inštalované pri rekonštrukcii mosta v roku 1956. V súčasnosti sú nahradené kópiami z dôvodu obáv pred vandalizmom.
Nápisy na priečeliach navrhol vtedajší archivár Krajinského úradu v Bratislave, historik Daniel Rapant. Zo strany od mesta je to SALUBERRIMAE PISTINIENSIS THERMAE (Najuzdravujúcejšie piešťanské kúpele), ide o názov latinskej básne z roku 1642 napísanej Adamom Trajanom. Zo strany Kúpeľného ostrova je to SURGE ET AMBULA (Vstaň a choď), pochádza z evanjelia podľa Matúša (Matúš 9, šiesty verš), v ktorom Ježiš uzdravuje ochrnutého. Symbolizuje uzdravujúcu silu kúpeľov. Dňa 2. apríla 1945 o 7. hodine rannej most zničili ustupujúce nemecké vojská, opravili ho o jedenásť rokov neskôr. Most je tiež východiskovým bodom žltej turistickej značkovanej trasy, dvoch modrých a jednej zelenej.
