List čitateľa: Sú piešťanské chodníky bezpečné?
Bývam na piešťanskom sídlisku Juh, prechádzam pomerne často Javorovou ulicou. Zvyknem touto trasou chodiť, pretože mám malého psíka – kríženca, ktorého pred 15 rokmi ako trojmesačného doniesla pani z útulku, pretože im ho tam niekto prehodil. Bol práve jeden z najkrajších sviatkov – Štedrý deň – a vraví sa, že v ten deň sa nepatrí niečo odmietnuť. Psíka som sa ujala, aj keď som chvíľu uvažovala, pretože v tej dobe som bola už vdova a hodne som cestovala. Z útulku boli ústretoví, dohodli sme sa, no keby som sa rozhodla ináč, psíka si po sviatkoch odvedú. Ja som sa rozhodla útulku pomôcť.
Bol zimný čas, zvierat v útulku neúrekom a malý útulkáč sa už medzitým stačil udomácniť. Nemala som svedomie ho vrátiť nazad. Celú dobu sa o psíka svedomite starám, ako som už spomenula, má už roky seniorské. Psík sa ale veľmi snaží odvďačiť, čo títo útulkáči často robia a sú nesmierne oddaní. Hodne sme spolu zažili, cestovali a spolu medzitým aj zostarli.
Aby som sa ale dopracovala k tomu, prečo som sa obrátila na Piešťanský týždeň. Ako som už v úvode uviedla, prechádzajúc zmienenou ulicou som na okamih zastala, pretože v bytovom dome, okolo ktorého som prechádzala, býva známa, ktorá má tiež psíka, a práve šla domov.
V tom okamihu vybehol z domu pán, namieril si to k môjmu psovi a z ničoho nič doňho z celej sily kopol, akoby do lopty, a pritom kričal, čo na tom chodníku hľadám. Psík zaskučal a ja som sa ohradila, čo to má znamenať. Zahnal sa aj na mňa zasa s pokrikom, že môže kopnúť aj mňa. Ja som sa inštinktívne uhla, takže ma stačil iba sotiť. Podotýkam, že zmieneného pána poznám, snaží sa byť vždy arogantný a slovne napáda aj iných psičkárov, fyzicky však ešte nezaútočil.
Nedalo mi to, aby som sa s týmto nie práve príjemným zážitkom nezdôverila a nevarovala ďalších ľudí. Čo keď si nabudúce vyleje zlosť na práve prechádzajúcom nič netušiacom zvierati alebo majiteľovi?
