T. Hudcovič vo funkcii viceprimátora skončil!

T. Hudcovič vo svojom stanovisku k ukončeniu pôsobenia vo vedení mesta uvádza: „Hlavný dôvod, pre ktorý odchádzam, je, že, žiaľ, nie je možné napĺňať úlohy určené v poverení, keď sa opakovane stávalo, že som nebol informovaný o veciach, ktoré sa týkajú úloh v mojom poverení, napríklad súvisiacimi s Rezortom Piešťany, letiskom alebo pri zvolávaní mestského zastupiteľstva a následnej koordinácie činností stálych komisií. Z môjho pohľadu, žiaľ, bola deklarovaná spolupráca často len formálna. Rovnako nastali situácie, keď som sa ako viceprimátor nemohol dostať k podkladom a materiálom od kompetentných pracovníkov.“

Pre tých, čo sa pohybujú v prostredí piešťanskej komunálnej politiky, Hudcovičove dôvody odstúpenia z funkcie nie sú nijako prekvapujúce. Avšak v tom prípade sa vynára otázka: Bola to Hudcovičova naivita, že dokáže ako najzarytejší kritik radnice s primátorom a jeho dovtedy jediným zástupcom rovnocenne spolupracovať, alebo realitu plne chápal a z jeho strany deväť mesiacov bola len snaha o vylepšenie si svojho rodinného rozpočtu na úkor rozpočtu mestského?

To, že pre vedúcu radničnú dvojku Miloša Tamajku a Michala Hyneka nebol Hudcovič vysnívaný politický partner pre spoluprácu, dosvedčujú aj ich následné vyhlásenia, ako sa stal viceprimátorom. Takmer okamžite po jeho ustanovení do funkcie Tamajka v rozhovore redaktorke regionálnej televízie ani nevedel poriadne špecifikovať, aké úlohy vo vedení mesta vlastne bude jeho druhý zástupca mať a Hynek bol v tomto prípade ešte o čosi úprimnejší a pre Piešťanský týždeň potvrdil, že sa to s tou neustálou kritikou zo strany väčšinového klubu Spoločne pre Piešťany (SpP) už nedalo ďalej vydržať.

Čo sa mu podarilo a čo nie, nevie

Hudcovič vo svojom blogu tiež konštatuje, že niečo sa mu zo svojich plánov podarilo uskutočniť, a niečo aj nie. Konkrétne však, čo to bolo či nebolo, neuvádza. Nuž, je nutné naozaj úprimne priznať, že boli v prípade bývalého druhého Tamajkovho zástupcu zaznamenané určité snahy, a to najmä v prípade spolupodielnictva na likvidácii finančných prostriedkov vyčlenených ešte predchádzajúcim zastupiteľstvom na rekonštrukciu pešej lávky popri Krajinskom moste. Tie boli následne presunuté sčasti na rekonštrukciu detských ihrísk a väčšia časť sa roztopila v plánovanej rekonštrukcii Ulice A. Hlinku a Sládkovičovej.

Bola zaznamenaná i jeho snaha plná populistických hesiel pri údajnom zachraňovaní letiska. Okrem toho sa však Hudcovič prejavil už len ako likvidátor kultúrnych akcií, keď svojimi návrhmi na zmeny mestského rozpočtu na rok 2017 pobral finančné prostriedky na ich organizovanie, a to či už mestskému kultúrnemu stredisku, ale najmä mestskej knižnici.

Toto paberkovanie pár sto eur však okrem ohrozenia populárnych aktivít určených najmä pre deti nič zásadné pri úsporách v mestskom rozpočte neznamená. Zato Hudcovičov plat pri sume asi 1600 eur mesačne za obdobie, počas ktorého sa mu vo vedení radnice, ako sám potvrdil, nič podstatné docieliť nepodarilo, vyšiel obyvateľov kúpeľného mesta takmer na 15-tisíc eur.

Tamajkov a Hynekov úspešný rok

Vďaka umlčaniu Hudcoviča viceprimátorskou funkciou mali Tamajka a Hynek podstatne úspešnejší rok oproti prvému, a hlavne voľné ruky bez hrozby kritiky väčšinového poslaneckého klubu SpP. Spolu s bývalým viceprimátorom sa totiž na radnici zjavil aj „expert“ na verejné obstarávanie, nový šéf právneho oddelenia Pavol Vermeš, a vďaka jeho znalostiam zákutí zákona o verejnom obstarávaní sa vedeniu mesta podarilo napriek dovtedajším zásadám o transparentnosti minúť na tovary a služby z rozpočtu takmer pol milióna eur bez akéhokoľvek zverejnenia pri výbere dodávateľa. Hudcoviča neodradil zo spolupráce s Tamajkom a Hynekom ani deklaratívny odchod poslanca jeho klubu Jána Jánošíka zo zastupiteľstva a následné vzdanie sa postu poslanca, pretože sa už nedokázal na také šafárenie mesta nemo pozerať.

Následne v tichom mlčaní Hudcoviča sa diala kauza Tamajkových čistiek vo vedení mestského bytového podniku z vianočného obdobia minulého roka. Dokonca na prvom zastupiteľstve v tomto roku Hudcovič svojimi ničím nepodloženými argumentmi Tamajkove kroky aj obhajoval.

Po prvej kritike prišiel o funkciu

Zásadná zmena postoja a malý náznak nesúhlasu s udalosťami v mestskej eseročke sa v Hudcovičových reakciách na kauzu bytový podnik objavila až na mestskej rade 20. januára. Možno náhoda, a možno ani nie, no bolo to v rovnaký deň, ako sa vzdal funkcie druhého viceprimátora.

A len ako ďalší prejav jeho zjavnej dezorientácie v politickej realite pôsobí fakt, že o pár dní nato, ako opustil post v politickej exekutíve, zjavil sa spoločne s ostatnými novinármi v letiskovej hale, očakávajúc výsledky mimoriadneho valného zhromaždenia letiskovej spoločnosti, za ktorého zvolanie ešte prednedávnom horlivo bojoval ako viceprimátor aj na pôde slovenskej národnej rady.

Skutočnosť, že prišiel ako novinár, Hudcovič nepoprel. Potom, ako sme o tom informovali na našom spravodajskom webe piestanskydennik.sk, sa až naivne detinským spôsobom vyhováral na svojom účte na sociálnej sieti, že v letiskovej hale sa bol len tak pozrieť ako bežná verejnosť. Zrejme podľa tohto naivného tvrdenia je úplne bežné, ak piešťanská verejnosť pri vyhláseniach politikov stojí s fotoaparátom a hlasovým záznamníkom v ruke.
 
Možno si Hudcovič až s odstupom času uvedomil fakt, že byť politikom a novinárom súčasne nemá nič spoločné s etikou politika, ale ani novinára. Zneužiť svoj zdanlivo nezávislý post novinára pre politické ambície je totiž až príliš neodolateľným lákadlom.

Neslávne účinkovanie novinárov v politike

V období pred poslednými komunálnymi voľbami priniesol jeden internetový spravodajský web zoznam mien novinárov, ktorí sa vo voľbách uchádzali o miesto v obecných či mestských samosprávach. Reakcie vydavateľstiev, ktoré zverejnených novinárov zamestnávali, prišli okamžite a všetci svoje posty museli opustiť. Takéto niečo však Hudcovičovi nehrozí, nakoľko spravodajský web, pre ktorý ako redaktor pracuje, je zároveň aj jeho majetkom. Musel by prepustiť sám seba.

Funkciou viceprimátora podplatený opozičník

Na Slovensku sa obdobné chúťky, ako má Hudcovič, premeniť sa z novinára na politika pred každými voľbami opakujú veľmi často. A často to aj veľmi zle dopadne. Keď ako novinár píšete o politike, o tom, ako by sa mali politici správať, čo by mali robiť, ľahko podľahnete predstave, že to predsa viete lepšie ako oni a treba to skúsiť. Slovenská politická scéna je však plná bývalých pomerne slušných novinárov a dnes už len politických outsiderov. Najvypuklejším príkladom bola strana ANO, kde jej politický líder Pavol Rusko túto stranu doslova prešpikoval novinármi. Jej pád bol rovnako rýchly ako vzostup.

Novinári sú však zrejme nepoučiteľní v tom, že tieto dve povolania absolútne nejdú dokopy. Výnimkou zrejme nie je ani Tomáš Hudcovič, ktorý na regionálnej úrovni žiadnu dieru do sveta politiky neurobil, ale podľa našich informácií má už aj vyššie ambície v strane OĽaNO, ktorá pôsobí na celoslovenskej politickej scéne. Možno tak čoskoro uvidíme exviceprimátora Hudcoviča ako kandidáta do trnavskej samosprávy, prípadne národnej rady.

Voľby sú však na dosah. Voliť do vyšších územných celkov budeme už na jeseň tohto roka, do piešťanskej samosprávy hneď rok nato a do národnej rady o tri roky. Kým novým tváram v politike, akou bol v podstate pred komunálnymi voľbami aj Hudcovič, stačí mať prísľuby, čo všetko chcú zmeniť, tým, ktorí sa o dôveru voličov idú opäť uchádzať, toto nestačí. Je nutné poukázať aj na výsledky, ktoré počas svojho mandátu dosiahli. Tak zrejme už čoskoro uvidíme, či povesť funkciou podplateného opozičníka a krátkodobého viceprimátora bez akýchkoľvek výsledkov mu bude na získanie dôvery u voličov postačovať.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 4, ktoré je v predaji od 31. januára.