Kraj je jediný, kto letisku pomáha!

► V akom ekonomickom stave sa letisková spoločnosť nachádza a v dôsledku čoho akciová spoločnosť dospela do stavu, keď jej majoritný akcionár, Trnavský samosprávny kraj (TTSK), uvažuje o likvidácii?
TTSK už vyčerpal všetky možnosti, ako letisko dotovať z vlastných zdrojov. Ako jediný akcionár kapitalizoval svoju pohľadávku voči spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., a to vo výške 1,6 miliónov eur, čím v značnej miere znížil dlh letiska. Na tomto kroku sa uzniesli poslanci Zastupiteľstva TTSK naprieč celým politickým spektrom. Za zámer zachrániť letisko hlasovali jednomyseľne. Ten podporili aj poslanci z iných regiónov kraja, čiže nielen tých, ktorých sa existencia letiska bezprostredne týka.

► Pre istotu pripomeniem mená poslancov TTSK, ktorí sú súčasne i poslancami piešťanského mestského zastupiteľstva. Samotný primátor mesta Miloš Tamajka, poslanci Remo Cicutto (predseda dozornej rady spoločnosti Letisko Piešťany, a.s.), Jozef Drahovský a poslankyňa Iveta Babičová.
Možno práve oni mali najväčšiu možnosť lobovať, aby obdobným spôsobom riešilo situáciu aj Mesto Piešťany, čo by zásadne zmenilo dnešný stav. Navyše je letisko aj v súčasnosti zaťažené daňou z nehnuteľnosti, a to aj napriek tomu, že zákon umožňuje oslobodiť pozemky spojené so stavbami, ktoré slúžia pre verejnú dopravu. Najnovšie piešťanská radnica vyrubila letisku úrok z omeškania platieb. Chcel by som v tejto súvislosti povedať, že existujú príklady, keď sa mestá k letiskám správajú omnoho ústretovejšie, takže zrejme to ide.

► Aká je vaša predstava o budúcom osude letiska?
Zodpovedať na túto otázku bude úlohou zvolaného mimoriadneho valného zhromaždenia a všetkých troch akcionárov. Treba si však uvedomiť, že úspešný rok 2015 sa nezopakoval a v tomto roku sme v hlbokej strate. Letisko zarobí mesačne maximálne 15- až 20-tisíc eur (tržby za mesiac október 2016 boli asi 10 500 eur a za prvú dekádu novembra 2016 asi 1300 eur). Náklady na mzdy a prevádzku sa pohybujú v hodnote okolo 50-tisíc eur mesačne. Akcionári sa môžu na mimoriadnom valnom zhromaždení rozhodnúť, akým spôsobom zachrániť letisko. Riešenie však musí byť rýchle, aby nedošlo k situácii, že ho veritelia dajú do konkurzu. Potom to už bude proces mimo nás. Reči o tom, že kraj chce úmyselne letisko zlikvidovať, sú zavádzajúce. Prečo by kraj ako akcionár vložil do letiska takmer dva milióny eur a teraz ho chcel zlikvidovať?

► Z akého dôvodu v riadiacich orgánoch letiska nemajú zastúpenie Piešťany ani štát?
Štát sme žiadali o zástupcu, ale nemal záujem. Zhodou okolností v prvom funkčnom období štát v orgánoch spoločnosti svojich zástupcov mal. Dvaja sa v súčasnosti už súdia so spoločnosťou o nevyplatené odmeny, vrátane súvisiacich nákladov. Čo sa týka Piešťan, predsedom dozornej rady je dlhodobo Remo Cicutto. Zvolili ho ako zástupcu mesta v čase, keď bol primátorom. Po komunálnych voľbách v roku 2014 v pozícii predsedu dozornej rady zostal. V snahe reagovať na nové zloženie vo vedení mesta dostal ponuku na predsedu dozornej rady primátor Miloš Tamajka. Návrh doposiaľ neakceptoval.

► Nepomohol by letiskovej spoločnosti predaj nadbytočného majetku, ktorý s jeho poslaním priamo nesúvisí?
Pomohol, ale záujemca o kúpu nehnuteľnosti požadoval garanciu zachovania existencie letiska, pretože s tým priamo súvisí jeho podnikateľský zámer. V rovnakom období štát ponúkol svoj podiel zostávajúcim dvom akcionárom. Mesto Piešťany odmietlo a od TTSK sa v prípade prevzatia predmetného podielu požadovala garancia na desať rokov zachovania činnosti. Kraj sa v riešení nepriaznivej finančnej situácie ocitol sám. Dlh letiska neustále narastá. V súčasnosti nevieme, ako sa k zachovaniu letiska postaví štát, a najmä Mesto Piešťany. Určite nepostačia prázdne deklarácie a prísľuby do budúcnosti. Situáciu treba riešiť teraz. Potrebné sú konkrétne kroky, ešte v roku 2016. Za zmienku stojí, že ak by bolo Mesto Piešťany včas riešilo oddlženie zo svojej strany a rozhodlo o ďalšom nezaťažovaní letiska vysokou daňou, došlo by spolu s predajom nehnuteľností zhruba za pol milióna eur záujemcovi, ktorý reálne existoval, prakticky k vyriešeniu nevyhovujúcej situácie. V súčasnosti však práve Mesto Piešťany naopak vyrubilo spoločnosti Letisko Piešťany, a.s., penále z omeškania.

► Jestvuje investor, ktorý má záujem investovať do letiska?
Osobne som sa so zástupcom uvedenej firmy stretol za prítomnosti výkonného riaditeľa letiska a požiadal som, aby prišli na najvyššej úrovni na rokovanie ešte do konania mimoriadneho valného zhromaždenia. Dnes sme dostali e-mail, že sú pripravení prísť na rokovanie od 22. novembra 2016. Predseda predstavenstva okamžite potvrdil prvý možný termín – na 22. november. Verím, že nepôjde o teórie, ako sa to už neraz stalo. Ak by aj bol začatý proces likvidácie spoločnosti, neznamená to, že by sa príchod strategického investora nedal realizovať.

► Prečo si letisko požičiava finančné prostriedky u advokátskej kancelárie a nie u bankového subjektu?
– Na pokyn predsedu predstavenstva sme oslovili 29 bankových a finančných subjektov s cieľom získať finančné krytie touto cestou. Iba niekoľko ich vôbec odpovedalo. Nenašla sa banka ochotná poskytnúť úver. Ďalšou možnosťou boli právnické subjekty operujúce v kraji. Akýkoľvek iný motív, ako pomôcť letisku, vylučujem.

► Prečo bol v správnej rade letiska v auguste vymenený jeho riaditeľ František Varga za Michala Mergu?
Michal Merga je ekonomický poradca predsedu TTSK Tibora Mikuša. Nie je jednoduché prijať takúto zodpovednosť. František Varga disponuje technickými znalosťami a je to odborník na prevádzkovú problematiku. Letisko ho potrebuje na svojom mieste.

► Z akého dôvodu letisko neplatí dodávateľom za energie, vodu a plyn?
Zo samotných tržieb nie je možné uhradiť dodávateľské faktúry v plnej výške. V situácii, v akej sa letisko nachádza, je vyplácať mzdy zamestnancom určite prednejšie. Z tohto dôvodu bola snaha získavať pôžičky pre tento účel a bol som pri telefonáte, keď výkonný riaditeľ predsedovi predstavenstva za vyriešenie vyplatenia ohrozených miezd poďakoval. Preto nechápem tendenčné spochybňovania, ktoré sa v súčasnosti v týchto súvislostiach vedú.

► Je záujem o pristávanie charterových letov, ale nie je to možné vzhľadom na to, že počas letnej sezóny sú na letisku festivaly?
Počas leta sme na letisku mali päť akcií. Tie zarobili 36-tisíc eur. Odmietnuté charterové lety by priniesli predpokladaný zisk do 30-tisíc. Okrem toho sa neletecké akcie plánujú a potvrdzujú zhruba osem mesiacov pred ich uskutočnením. O plánovaných príletoch sme dopredu nevedeli. Išlo čisto o manažérske rozhodnutie, v ktorom rozhodol pomer financií. Uvažovať, ako by sme sa rozhodovali v inej finančnej situácii, je zbytočné. Sú určite občania mesta, ktorým prekážajú pristávajúce lietadlá, a určite sa nájdu takí, ktorým prekážajú ziskotvorné neletecké akcie. Cieľom predstavenstva, kontrolovaného akcionármi a dozornou radou, bola vždy snaha o zachovanie letiska a jeho prežitie do výhodnejšej ekonomickej doby. Pripomeňme si Národné letecké dni – Dni národnej hrdosti, ktoré sa z nášho letiska, napriek úspechu, presunuli na letisko Sliač. Kde bol vtedy štát ako akcionár?

► Údajne predstavenstvo letiska nemá záujem uzatvárať zmluvy na pristávanie charterových letov?
Predstavenstvo spoločnosti má záujem o všetky charterové lety. Je to však predmetom rokovaní a podmienok, ktoré si druhá strana postaví. Operátor ako každý podnikateľ sleduje vlastné potreby a môže sa slobodne rozhodnúť, a tak sa aj rozhodol. V neprospech nášho letiska. Aj v prípadoch ponúk pre cargo lety sme sa vždy snažili byť čo najlacnejší s cieľom „rozlietať“ letisko. Nedá sa však lobovať proti niektorým podstatne silnejším, i keď drahším subjektom. Väčšina ponúkaných projektov bola v rovine „keby“ a ak „by“ s neurčitým časovým horizontom. My však potrebujeme konať okamžite.

► Je možné aj v prípade, že letisková spoločnosť v súčasnej podobe zanikne, aby na jej miesto nastúpila nejaká iná, prípadne usporiadaná inými vlastníckymi pomermi?
Letisková spoločnosť je držiteľom množstva licencií a výnimiek, ktoré sú nevyhnutné pri prevádzkovaní letiska. Bez nich to jednoducho nejde. Tie sú neprenosné. Ak zanikne letisková spoločnosť, stratia platnosť spolu s ňou. Spoločnosť, ktorá by ich chcela nanovo získať, by s tým mala práce určite aspoň na rok. Niektoré výnimky na prevádzkovanie letiska, ktoré spoločnosti boli udelené v minulosti, sa v súčasnom legislatívnom rámci už ani nedajú získať.

► Je vôbec ešte možné poslanie piešťanského letiska zachrániť?
Určite, ak o tom rozhodnú na mimoriadnom valnom zhromaždení jeho akcionári. Iba oni sú kompetentní na takéto rozhodnutie. Nestačí však rozhodnúť o zamedzení likvidácie, treba nájsť cestu, ako letisku finančne pomôcť. Podľa odborníkov nemôžu letiská podobné Piešťanom fungovať bez dotácií a doteraz finančne pomáhal iba TTSK.

► Ak dôjde k likvidácii letiskovej spoločnosti, štát zruší prevádzkové povolenie pre Letisko Piešťany. Letisko bude iba asfaltovo-betónová dráha bez akéhokoľvek technického a prevádzkového zabezpečenia a budú môcť na ňom pristávať iba vetrone a „ultralighty“.
TTSK doteraz pomáhal ako jediný. Predstavenstvo spracovalo podnikateľský plán letiska do roku 2023 a Žilinská univerzita predložila spracovanie strategického zámeru plánu rozvoja letiska. Na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR sme predložili Desaťročný plán rozvoja letiska Piešťany, pričom sme dostali odpoveď, že ministerstvo nemá v súčasnosti vytvorené mechanizmy na realizáciu požiadaviek vyplývajúcich z tohto plánu. Uvedomiť si to musia aj ostatní akcionári.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 46, ktoré je v predaji od 15. novembra.