Nehorázny útok na slobodu tlače od radnice

Celý proces sťažností na redakciu Piešťanského týždňa, a to najmä od v poradí prvého viceprimátora Michala Hyneka, sa točí hlavne okolo článku, ktorého som autorom a bol zverejnený v úvode tohto roka pod názvom „Hynekov maškrtami rozmaznaný jazýček“. V ňom som uviedol skutočnosti, že sa Hynek v minulom roku producíroval s mestskou platobnou kartou a aj ňou platil v rôznych hotelových či reštauračných zariadeniach, okrem iného aj v prevádzke rýchleho občerstvenia v bratislavskom nákupnom centre, kde si pochutil na krevetových špecialitách.

Na tom, čo som v tomto pre viceprimátora očividne nepríjemnom článku uviedol, i naďalej trvám, nakoľko tieto skutočnosti viem preukázať písomnými dôkazmi aj svedeckými výpoveďami. Práve to bolo jedným z dôvodov zamietnutia trestného oznámenia policajným vyšetrovateľom, ktoré na mňa Hynek podal ešte v marci na Okresnom oddelení Policajného zboru v Piešťanoch.

S týmto materiálom nemá problém ani tlačová rada, je to uvedené v texte, z ktorého E. Bereczová zámerne a skresľujúco vybrala len určitú časť. Veta z rozhodnutia, ktorá sa do jej správy evidentne nehodila, znie: „Článok ‘Hynekov maškrtami rozmaznaný jazýček‘ neprekročil hranicu, za ktorou Tlačová rada obvykle vyslovuje porušenie Etického kódexu novinára.“

V konečnom dôsledku, že sa diali nezákonnosti v narábaní s mestskou platobnou kartou, teda s peniazmi, na ktoré sa radnici skladajú daňoví poplatníci, tvrdím nielen ja, ale vo svojej správe to pred mestským zastupiteľstvom vyslovil i hlavný mestský kontrolór Peter Konečný.

Hynek chce vylepšiť svoj mediálny profil

Čo však Hynekovi najmä vŕta hlavou, mi prezradil na našom osobnom stretnutí, ktoré inicioval, a uskutočnilo sa v utorok 12. júna v kaviarni vojenských kúpeľov v centre mesta.

Nesedí mu vraj spôsob informovania o vedúcej radničnej dvojici v Piešťanskom týždni. Mal pre to aj konkrétny príklad. Nepozdávalo sa mu, že článok o zrušení detského ihriska na Vodárenskej ulici je v našich novinách viac vpredu ako ten o lanovej lodi za Kauflandom, pri ktorom prestrihoval s primátorom pásku.

A tak som mu trpezlivo vysvetlil, že zrušenie ihriska bolo z rozhodnutia vedenia mesta, čiže priama vizitka ich práce. Naopak, zásluhu na lanovej lodi za nákupným centrom má obchodná spoločnosť, ktorá to celé financovala, a dokonca ani nápad neprišiel od vedenia, ale pochádza od radového obyvateľa. Jediná zásluha M. Hyneka a jeho radničného šéfa Miloša Tamajku pri výstavbe tejto detskej atrakcie bola, že sa hovorkyňou mesta pri prestrihávaní pásky nechali odfotografovať.

Pracovať, nie sa pred kamerami producírovať

Ako však sám priznal, po prázdninách sa začne rozbiehať predvolebná kampaň k voľbám do krajského zastupiteľstva a články v Piešťanskom týždni mu do nej ani trochu nepasujú. V rámci nášho rozhovoru som dostal aj otázku, ako mienime reagovať na stanovisko občianskeho združenia s názvom „Tlačová rada Slovenskej republiky“. I na to dostal konkrétnu odpoveď v znení, že občianske združenie, na ktorého názor sa odvoláva, je právnym postavením na tom rovnako, ako občianske združenie s názvom Spoločne pre Piešťany. V prípade, ak sa on bude riadiť stanoviskami tohto zoskupenia, ja budem uvažovať o reakcii na OZ Tlačová rada Slovenskej republiky. To však bolo ešte pred zverejnením zavádzajúceho materiálu na stránkach mesta, čo moje rozhodnutie nereagovať v konečnom dôsledku zmenilo.

Ale vráťme sa späť k téme, ktorá Hyneka na našom stretnutí trápila najviac – ako teda vylepšiť v našom periodiku jeho mediálny profil. Odpovedám aj cestou komentára: Vlastnou poctivou a zodpovednou prácou v prospech všetkých obyvateľov mesta. A nie vyrábať coca-colu z vody prostredníctvom médií.

Uznávam, že to po dvoch rokoch vo vedení mesta Tamajka s Hynekom nemajú ľahké. Zrejme by sa musela budova radnice celá obrátiť hore nohami, aby som si vedel predstaviť, ako sa dajú odčiniť škody v desiatkach tisíc eur za nezvládnutie optimalizačného dobrodružstva pri reorganizácii radnice, platby „hala-bala“ nielen mestskou platobnou kartou, ako zhodnotil hospodárenie s verejnými peniazmi poslanec Peter Jančovič. Tiež si neviem predstaviť, ako by bolo možné odčiniť dva roky ničnerobenia, ale len užívania si pôžitkov, ktoré im z funkcií primátora a jeho zástupcu vyplývajú, a k svojim povinnostiam a zodpovednosti voči obyvateľom mesta pristupovať laxne, ba až nevšímavo arogantne.

Teda ak si dovolím za robotu v prospech mesta nepovažovať pobehovanie Tamajku a Hyneka popred fotoaparát E. Bereczovej na akciách, na ktorých nemajú žiadny, prípadne len minimálny podiel či zásluhu.

Zbabrali, na čo siahli

Neviem si predstaviť, že by bolo možné považovať za úspech tejto „skvelej“ manažérskej dvojky zablokovanie Trnavskej vodárenskej spoločnosti pre primátorove hádky s väčšinovými akcionármi. Úspechom, ktorým sa táto radničná dvojica môže „pochváliť“, zrejme nebude ani hrozba exekúcií voči letiskovej spoločnosti, nakoľko namiesto pomoci im pohrozili zabavením pozemkov. Tiež si viem len ťažko predstaviť, že by sa malo zabudnúť na falšovanie zápisníc o kontrole inšpektorátu práce, ktoré sa odohralo na mestskom úrade, prípadne stratiť pamäť a nespomenúť si na zamestnávanie Hynekovho spoločníka z firmy na výrobu falošných diplomových prác na dohodu na mestskom úrade.

To všetko sú informácie, ktoré na svetlo priniesol práve Piešťanský týždeň. Chápem, že sa vedeniu mesta nepáčia, ale nie sú vymyslené. Zakladajú sa na písomných dôkazoch a svedeckých výpovediach ľudí, ktorým na kúpeľnom meste na rozdiel od radničnej dvojky úprimne záleží.

Útoky na slobodu tlače sa budú stupňovať

Som presvedčený, že takéto útoky na slobodu tlače budú pribúdať s približovaním sa termínu volieb. Nervozita stúpa a kandidáti chcú získať každý hlas. Čitateľov však ubezpečujem, že si svoju prácu budeme aj napriek zastrašovaniu poctivo vykonávať. Aj preto odporúčam všetkým obyvateľom mesta, aby si v najbližších voľbách u súčasných či budúcich kandidátov všímali najmä, čo v živote dokázali a aká práca je za nimi. Inak do vedenia opäť raz zasadnú kandidáti nie zodpovední a pracovití, ale tí z kategórie „miss sympatia“ a prázdne sľuby.

Na záver, aby som nebol rovnakým pisateľom poloprávd ako hovorkyňa E. Bereczová, tlačová rada nekonštatovala porušenie etického kódexu novinára v prípade Piešťanského týždňa, nakoľko to je periodikum, a nie novinár. Porušenie etického kódexu zhodnotila u konkrétnej osoby, a to v tomto prípade u Tibora Hlobeňa. S ním však vydavateľstvo ukončilo spoluprácu ešte na konci apríla tohto roka.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 29, ktoré je v predaji od 19. júla.