Na Župnom festivale si uctili zakladateľku slávností Annu Horanskú
Milovníkom folklóru naskakovali zimomriavky po spoločnom programe Krakovancov na jubilejnom 50. ročníku folklórnych slávností a desiatom Župnom festivale kultúry. Mal názov Hlboké korene k tradíciám. Všetci sa spojili a predviedli viac ako trojhodinové ľudové divadlo. Chlapi žali a mlátili obilie, mládenci sa pasovali, dievčatá chodili s Morenou. Krakovianske súbory, skupiny a ľudové hudby stavali máj, liali olovo, Lucie zametali kúty, deti pásli husi a hrali sa, gazdovia rezali dobytku sečku, gazdiné ulievali pálenku, vyšívali, tancovali, spievali, hodovali, varili lekvár, driapali perie a slávili Vianoce.
V závere sa konala veľkolepá folklórna svadba aj so snímaním party i začepčovaním mladuchy a odobratím pierka ženíchovi. Na pódiu sa striedal folklórny súbor Lusk, deti z Krakovančeka, ľudová rozprávačka Ozefa Omáčkech, folklórne skupiny Krakovienka a Krakovčanka, do tanca i spevu hrali Borovienka, Karpatská muzika a Ľudová hudba Adama Vakoša. Obecenstvo tlieskalo, keď hral na harmonike svoje sóla drobný svetlovlasý chlapček Danko Snoha, syn miestnych folkloristov.
Starosta obce František Klinovský si ďakovnými listami uctil plejádu ľudí, ktorí sa na príprave festivalu podieľali a šírili folklórne tradície i lásku k ľudovému umeniu. „Jeho zakladateľkou bola učiteľka Anna Horanská, aj jej udeľujem svoje ocenenie in memoriam,“ uviedol starosta.
Atmosféru troch festivalových dní ocenil v sobotu 25. júna i predseda Trnavského samosprávneho kraja Tibor Mikuš, ktorý podujatie výrazne podporil. Vo svojom príhovore zdôraznil, aké je dôležité šíriť osvetu i lásku k tradíciám. Vyjadril obdiv k obci, ktorá dokázala päťdesiat rokov organizovať ľudový umelecký festival a takýmto spôsobom aj najmladšiu generáciu motivovať k zachovávaniu dedičstva predkov. Slovákov, ktorí majú svoju bohatú a rozmanitú kultúru, históriu a i vďaka ich potomkom sa táto zachová a pretaví do prítomnosti či budúcnosti.
Prechádzkami po kraji sa začal sobotňajší umelecký program. Tance, spevy, tradície prezentovali súbory zo Slovenska i súbor Šafárik zo srbskej Vojvodiny. Slovenský folklór reprezentovali súbory z Borského Mikuláša, Terchovej, Skalice, Šoporne, Červeníka, Piešťan, Krakovian, Trnavy i Slovenskej Ľupče. Nedeľa patrila deťom z Krakovian, Piešťan, Vrbového, Horných Orešian, Dolnej Krupej, Prešova, Veľkých Levárov i Nového Sadu zo Srbska.
Každý večer sa konala voľná zábava. Veselo pri muzike bolo s Ľudovou hudbou Petra Obucha z Piešťan, Borovienkou a Ľudovou hudbou Adama Vakoša, v nedeľu na rozlúčku hrala Vavrinecká trojka z Lančára.
Kým na pódiu vystupovali folkloristi, v záhrade kultúrneho domu varili jedlá starých materí. Na tanierikoch boli šúľance s makom, štrúdle či iné dobroty. V kotlíkoch voňal guláš. Na dobrú chuť hrala kapela Domino z družobných Krakovian z Česka.
Súčasťou podujatia bola výstava historických fotografií z festivalu. Najstaršie boli z prvých ročníkov, kde bola A. Horanská a jej súkmeňovci vyobrazení v čase rozmachu festivalu. Publikum vtedy pripomínalo dnešné na festivaloch populárnej hudby. Bola tam hlava na hlave. Vráta dokorán otvorilo pre záujemcov i Múzeum za Krakovskú bránu. Domáce čipkárky z klubu Bábence pripravili výstavu, na ktorej prezentovali, že krakovianska čipka môže mať reálne podoby aj v módnej kolekcii súčasnej ženy.
Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 26, ktoré je v predaji od 28. júna.
