A. Vaculová chromého psa neutratila, behá s vozíčkom

Prvé tancovanie videla na Piešťanskom oriešku

„Nerozumela som im aj preto, že som si neuvedomila, že môj pes má papierové meno Grafit Emil Regis. Joey je jeho domáce meno. Bolo to po prvýkrát, čo sme v tancovaní so psom zvíťazili na oficiálnej medzinárodnej súťaži. Dovtedy som chodievala nielen s ním, ale aj so staršou fenkou Beky len na neoficiálne súťaže,“ prezradila A. Vaculová.

K záľube – trénovaniu a tancovaniu – sa dostala náhodou. „Odmalička som túžila po psovi, no rodičia boli proti. Prvé šteňa mi darovala suseda, keď som mala asi pätnásť. Mala som ho na záhrade. Roky šli, narodili sa mi deti. Mladšia dcérka Klaudia je ako ja. Zatúžila po vlastnom psovi. Vzali sme si z útulku fenku Beky, je to kríženec šitzu s bradáčom. Šli sme s ňou na súťaž Piešťanský oriešok a tam som videla súčasnú majsterku Slovenska v dog dancingu, Adrianu Tomekovú z Trnavy. Strašne sa mi to páčilo. Sľúbila, že ma toto umenie naučí. Je to už niekoľko rokov, čo sa tancovaniu so psom venujem. Napĺňa ma to, posúva, učím sa disciplíne, neleňoším, stále som v pohybe, prospieva mi to a dáva zmysel. Myslím si, že každý človek by mal mať okrem práce aj niečo, čo ho baví a robí šťastným,“ skonštatovala Piešťanka.

Najskôr začala trénovať fenku. „Bekinka bola šikovná. Stačilo jej dva-trikrát niečo ukázať a ona to zopakovala. Pri tréningoch psov platí rovnako ako pri človeku pozitívna motivácia. Najskôr sa trénuje klasická poslušnosť, potom psovodi pridávajú slovné i verbálne povely. Zviera si cviky postupne osvojí. Výsledkom by mala byť schopnosť reagovať len na slová, nie pohyby psovoda. Ale to je dlhá cesta,“ dodala A. Vaculová. Vraj stačí, keď sa pod pódiom, kde vystupujú, rozplače dieťa, alebo praskne balón. Pes zalezie a je po paráde.

Beky ochromela, ale behá i tancuje s vozíkom

Smola však nechodí len po ľuďoch, lepí sa aj na labky chlpáčikov. Miláčika – Bekinu po jednej zo súťaží zrazilo auto. Praskla jej medzistavcová platnička a hoci ju operovali, ostala chromá. Vynaliezavá majiteľka si najskôr požičala z útulku vozíček, ktorý slúži chromým zvieratám ako barličky, a potom zranenému psovi za pomoci riaditeľky útulku Ľubomíry Balekovej dala vyrobiť vozík na mieru. „Náš pes je asi jediný hendikepovaný štvornohý tanečník na Slovensku. Neskôr sme si zadovážili ďalšieho psa, o ktorom sa dalo predpokladať, že bude talentovaný. Joey má už štyri roky, je to beardet kólia. Doniesla som ju z Čiech z chovnej stanice Emiel Regis. Tento psík je diametrálne odlišnej povahy. Kým Beky je aktívna, dominantná dáma, Joey je lenivec, má všetko na saláme. Má rešpekt pred deťmi, preto s ním chodievam do materskej školy, aby sa osmelil a strach prekonal. Dobrý tanečník musí byť socializovaný, mať rytmus, prispôsobiť sa. Pri tanci sa veľakrát stane, že niečo máme nacvičené inak, vtedy improvizujem. Porota to nezistí, ak sa to urobí profesionálne,“ uviedla skúsená trénerka.

Oba jej psy majú už po tri poháre z rôznych súťaží. Joey má ešte aj medailu – jeho posledný úlovok. V Hatvani, kde ju získal, tancovali v konkurencii siedmich psov v kategórii jeden, čo je zatiaľ najnižšia obtiažnosť. Majiteľka však verí, že toto je len začiatok ich ďalšej úspešnej kariéry. Maďarom zatancovali choreografiu s názvom Na Kostolnej veži od Kandráčovcov. Panička bola vyfintená v ľudovom odeve, psovi sa darilo. Obaja tvorili vydarenú dvojku. „Môj koníček však ide riadne do peňazí. S obomi psami máme spravený celý rad rôznych skúšok. Či už je to Htm divízia, čo je práca pri nohe, alebo divízia DwD, čiže tanec psa so psovodom, divízia MD, ktorá je celá v pokluse alebo Fri style, čiže voľný štýl. Striedajú sa v ňom ‘packy‘, slalom a všeličo iné. Každá zo skúšok stojí okolo štrnásť eur, musí byť spravená v stanovenom limite a obsahovať sústavu predpísaných cvikov. Tak napríklad pri tanci psa so psovodom musí zviera zotrvať osem taktov v póze. Ak nevydrží, je diskvalifikované a skúšku musí opakovať. Stáva sa, že ju zopakuje aj niekoľkokrát. Stáva sa tiež, že ak pes pri voľnom štýle pri každom cviku štekne, pričom cvikov je sedem, strhávajú mu na skúške sedem bodov. To je zlé. Náklady teda rastú nielen na dopravu či štartovné, ale aj na získanie patričnej skúšky,“ oboznámila nás Piešťanka.

Trénovať treba krátko a viackrát

Aby bol pes v pohode, musí mať kvalitnú stravu. Majiteľ by sa mu mal venovať. Trénovať len toľko, aby ho neznechutil. „Lepšie je cvičiť viackrát a krátko. So psami chodievame z bytu na čerstvý vzduch pravidelne aj štyrikrát za deň. Najdlhšie sme vonku popoludní, keď to spájame s tréningom. Joey je neposlušnejší ako Bekinka. Je tvrdohlavý, zastane, tréning ho prestane baviť. Ale už ako trojmesačný ovládal slalom. To sa dá naučiť. Pred pár dňami sme mali krízu, preto sme si dali chvíľu pohov. Potom sme mohli zvládnuť skúšku v jednotkovej úrovni, aby zabojoval o titul MoD, čiže master of dog dancing prvého stupňa,“ povedala Piešťanka.

Na tréningy aj socializáciu chodieva so svojimi zverencami do Trnavy, kde je príslušné občianske združenie. Vedie ho už spomínaná Adriana Tomeková. V súčasnosti v krajskom meste organizujú i skúšky, na ktoré si majsterka Slovenska povoláva profesionálnych rozhodcov. „Prichádzajú zväčša z Čiech, lebo Česi sa dog dancingu venujú viac ako Slováci. Pokiaľ mám správnu informáciu, ja som v Piešťanoch jediná, čo toto vykonávam. Na východe Slovenska je málo príležitostí na skúšky, preto východniari cestujú do Čiech, sem-tam aj do Trnavy,“ doplnila A. Vaculová.

Jej deti sú už veľké. „Klaudia bude mať osemnásť, aj jej psíky prirástli k srdcu. Pomáha mi so všetkým. Rovnako aj staršia dcérka Dáša. Sú už dospelé a mamu toľko nepotrebujú. A ja som šťastná, že v čase, keď už deti odrastajú, mám zasa nejaký iný rozmer života. Niečo, čo ma napĺňa spokojnosťou. Užívame si to všetci – moje dcéry, ja i naši miláčikovia. Mimochodom, ak chcete, aby vás pes poslúchal, nerozmaznávajte ho. Nepúšťajte ho do postele. Hoci Bekina, odkedy je chorá, zalezie dcérke pod paplón, a keď ju volám, čuší, aby sa neprezradila. Stále jej je zima, aj v lete,“ usmiala sa A. Vaculová a pohladila po jemnej srsti psíka s veselým kukučom, ktorý ťahá za sebou vozíček – svoju kolieskovú šancu na prežitie.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 23, ktoré je v predaji od 7. júna.