Téma týždňa: Má dnes remeslo ešte stále zlaté dno? Dá sa z neho vyžiť?
Žijú medzi nami – zväčša nenápadní, no najviac hľadaní. Opravári obuvi, bicyklov, hodín či televízorov, inštalatéri, klampiari, zámočníci, opravári áut. Krajčírky, ktoré majú namiesto prstov – zlato. Hoci sa hovorí, že remeslo má zlaté dno, väčšina z nich má iba zlaté obrúčky a na krku povinnosti živiteľa rodiny. Ako to zvládajú v dobe, keď robiť na seba sa rovná takmer čistému šialenstvu? Robia. Stále iba robia. Tak ako kedysi slovenskí drotári. Len nohavice už nemajú poplátané. Zato plátajú iné diery: faktúry, poplatky za nájomné, energie, odvoz smetí či dane.
Namiesto gymnázia si zvolila krajčírsku školu
Milá šikulka – tak Piešťanci volajú Bibianu Paulovičovú, krajčírku, ktorá nemala vždy na ružiach ustlané. „Začala som chodiť na gymnázium, ale pre chorobu som musela štúdium prerušiť na jeden rok. Mala som opakovať ročník, už som sa nevrátila,“ pustila sa do rozprávania 49-ročná čiernovláska zo Sasinkovej ulice. Keď sa rozhodovala, čo ďalej, chopila sa najbližšieho: „Pochádzam z krajčírskej rodiny. Šila moja babička, sestra i švagor, preto keď som si otvorila v Piešťanoch galantérku, a keď som zistila, že nastal útlm a tržby boli malé, spravila som si v Topoľčanoch trojročnú krajčírsku školu. Takže som mohla poskytovať aj krajčírske služby. Sústredila som sa na opravy. Ľudia ma vyhľadávajú, potrebujú vymeniť zips, zaštopkať predraté rifle, skrátiť, zúžiť, rozšíriť šaty, blúzky a ešte všeličo možné. To, čo viem robiť a čo mi šijací stroj ‘zoberie‘, do toho sa pustím. Sú to opravy ‘všehodruhu‘.“
Práca za pultom a pri šijacom stroji nie je ľahká, vyžaduje si množstvo času. „Večer, keď po piatej zavriem galantérku, začnem robiť prípravné práce, šijem, opravujem. Trvá to aj šesť hodín denne. Ale po víkendoch sa snažím venovať iba rodine. Cez týždeň mi pomáhajú blízki s domácimi prácami, najmä v kuchyni. Ocenia moju snahu. Dá sa z toho vyžiť, ale musím robiť. Tiež efektívne rozmýšľať a organizovať si prácu. Tovar si viem pozháňať cez e-shopy, mám externých dodávateľov, čo ku mne chodia. Vďaka Piešťancom som napríklad zistila, že im chýbajú šnúrky do topánok, čo je typický obuvnícky sortiment. Nakúpila som aj šnúrky. Drobní živnostníci sa neustále musia prispôsobovať dopytu a byť pružní,“ povedala B. Paulovičová.
