Má dnes remeslo ešte stále zlaté dno? Dá sa z neho vyžiť?
Žijú medzi nami – zväčša nenápadní, no najviac hľadaní. Opravári obuvi, bicyklov, hodín či televízorov, inštalatéri, klampiari, zámočníci, opravári áut. Krajčírky, ktoré majú namiesto prstov – zlato. Hoci sa hovorí, že remeslo má zlaté dno, väčšina z nich má iba zlaté obrúčky a na krku povinnosti živiteľa rodiny. Ako to zvládajú v dobe, keď robiť na seba sa rovná takmer čistému šialenstvu? Robia. Stále iba robia. Tak ako kedysi slovenskí drotári. Len nohavice už nemajú poplátané. Zato plátajú iné diery: faktúry, poplatky za nájomné, energie, odvoz smetí či dane.
M. Jurica nedopustí na teslácke televízory
Piešťanec Marián Jurica sa vyučil za opravára televízorov a rádií ešte v čase, keď fungovali Komunálne služby. „Do školy som chodil v Trnave, za spolužiakov som mal chalanov z celého Slovenska. Praktické vyučovanie – dielne sme mali v Piešťanoch na Ulici Československej armády – oproti sporiteľni. Teraz je to Teplická,“ zaspomínal si 57-ročný elektronik. Ako čerstvý opravár nastúpil M. Jurica do už spomínanej dielne, ktorá slúžila Piešťancom až do roku 1988. Potom si tam „komunál“ zriadil zmrzlináreň. „My sme prešli do Kocky a od roku 1991 som si vybudoval so spolužiakom Jarom Kromholcom vlastnú prevádzku na Radlinského ulici. Potom som sa osamostatnil a otvoril si dielňu na Teplickej, neďaleko Ryby. S opravami mi pomáha kolega z Moravian nad Váhom, Peter Feranec,“ uviedol M. Jurica.
Ľudia z Piešťan i okolia si do dielne zapratanej televízormi všetkého druhu – od najnovších LCD až po staršie typy, ale i rádiami, videoprehrávačmi, magnetofónmi či „plošákmi“, ktoré zažili lepšie teslácke časy, nosia všetko, s čím sa nedokážu rozlúčiť. Dokonca aj staré ešte elektrónkové rádiá. „Súčiastky sa už kupujú horšie. Niečo mám, niečo sa dá pozháňať, ale už toho veľa nie je. Každému, čo sem príde, radím, aby nevyhadzoval starý televízor, lebo ak ho opravím, vydrží dlhšie ako moderný. Za čias Tesly bola kvalita súčiastok dobrá, teraz sú elektronické komponenty poddimenzované. Vydržia dva roky a dva mesiace. Zo sto kusov je aj tridsať zlých. Doba je taká, bohužiaľ. Snažíme sa ľudí uspokojiť, ako sa dá. Ale servis elektroniky je už o inom. Voľakedy sme mali viac práce, teraz z tejto živnosti ledva vyžijem,“ dodal opravár.
Aj tu platí – že súčasní „konzumenti“ nemajú problém vymeniť zlý televízor za nový. Spohodlneli. A nad „kazítkami“, ktoré odborníci nazývajú oveľa expresívnejšie, pretože sú zámerne vyrobené tak, aby sa po čase pokazili, už len mávnu rukou.
Článok je súčasťou Témy týždňa, v ktorej sme sa venovali remeselníkom.
