Jozef Vojčiniak: Tak ako s hokejovou halou ďalej?
Rok sa s rokom stretol a opäť raz kúpeľným mestom rezonuje téma hokejová. A natíska sa otázka takmer hamletovská. Mať hokej v Piešťanoch alebo ho nemať?
Určite má rozlúštenie tohto rébusu priaznivcov z jednej i druhej strany. A určite zástancovia a odporcovia tohto športu sa v najbližších dňoch dočkajú konfrontácie či už v krčmových debatách, alebo v radoch našich zvolených zástupcoch, od ktorých riešenie a zaujatie jasného stanoviska obyvatelia Piešťan očakávajú rovnako ako pred rokom.
A pripomeňme pre zábudlivých vo vedení mesta, čo sa stalo tesne po ich nástupe do poslaneckých lavíc a do vedenia mesta.
Potom, ako sa usadili na radnici, našli si na stole rozpracovaný projekt tréningovej haly, na ktorej výstavbu premiér Robert Fico zložil na mestský účet milión eur. A podľa slov predchádzajúceho vedenia, ale i hokejových funkcionárov odznel prísľub aj na ďalších 500-tisíc.
Popravde, ani to by však nestačilo a mesto by muselo pri aj minimalistickom realizovaní výstavby haly zohnať ešte ďalších 400-tisíc. Ale ak by radnica do toho išla, tak dnes zaručene nerieši problém s poruchovou technológiou chladenia ľadovej plochy, ktorej výmena za modernú a energeticky podstatne menej náročnú bola súčasťou projektu tréningovej haly.
Vedenie mesta sa však rozhodlo, že je to veľa a týmto smerom nepôjde. Vzápätí však vyskočil problém z hľadiska poruchy čerpadiel, ktoré už svoj technický život dožili a sú srdcom zariadenia na chladenie ľadu.
Investícia do opravy z mestského rozpočtu 150-tisíc. Aj napriek upozorneniam hokejistov, že toto riešenie je len na jednu sezónu, sa radnica týmto smerom vybrala.
Rok sa s rokom stretol a to, čo hokejoví funkcionári hovorili, sa i naplnilo a máme tu opäť 150-tisícový problém. A až ma zaráža, keď vidím, ako sa tí piešťanskí „vyvolení“ tvária prekvapene.
A tak im to poďme spočítať. Nová tréningová hala by mesto stála doplatok 400-tisíc. Efekt riešenia: Nové technológie so životnosťou dvadsať rokov. Pokles energetickej náročnosti a nižšie platby za odber elektriny. A hlavne príchod športovej turistiky.
Efekt z riešenia len čiastkových a, bohužiaľ, pre prevádzku súčasnej hokejovej haly nevyhnutých opráv: ak mesto zaplatí opravu chladenia opäť v sume zhruba 150-tisíc, tak od nenávratne strateného projektu tréningovej haly zo štátnej dotácie ho delí len 100-tisíc.
A tí, čo vedia, v akom stave pred kolapsom sú rozvody chladenia pod ľadovou plochou, mi dajú za pravdu, že veľké náklady na udržanie prevádzky „zimáku“ zďaleka neskončili.
