Nie je fešák, ale variť vie!
V spolupráci s majstrom kuchárom Pavlom Pospíšilom vydal Richard Sulík netradičnú kuchársku knihu s názvom, ktorý parafrázujeme v titulku – Fešák nie som, ale variť viem! V úvode sa „vyhráža“, že keď jedného dňa skončí v politike, stane sa kuchárskym experimentátorom a ponúka čitateľom dvanásť menu, každé pozostáva z predjedla, prvého chodu, hlavného jedla a dezertu. S dovolením autora niektoré z receptov postupne predstavíme aj čitateľom Piešťanského týždňa.
Cisársky trhanec
V nemeckom origináli sa toto jedlo volá Kaiserschmarrn, Kaiser je cisár a Schmarrn je niečo medzi bláznovstvom a zbytočnosťou. Názov vznikol tak, že kuchár, ktorý mal pre cisára Františka Jozefa I. spraviť palacinky, to doplietol.
A tak kuchár pridal hrozienka a prezentoval to ako novú kreáciu. Cisár na to údajne reagoval slovami „so ein Schmarrn“ (aká to hlúposť/bláznovstvo).
Najprv riadne vyšľahajte tri žĺtky (mali by byť bledé), potom pridajte štvrť litra mlieka a 100 gramov múky. Múku pridávajte počas miešania, aby nevznikali hrudky. Zvlášť vyšľahajte sneh z troch bielkov s 30 gramami cukru a opatrne primiešajte k cestu. Vznikne cesto, ktoré je hustejšie ako palacinkové.
V panvici rozohrejte maslo a dajte do nej hrozienka a nakrájané jablká (labužníci nechajú predtým hrozienka 30 minút vykúpať v rume, samozrejme, nie v Zacape, tú radšej vypite). Po chvíli zalejte hrozienka a jablká cestom a nechajte na miernom ohni piecť, až začne spodná strana hnednúť. Teraz Kaiserschmarrn obráťte, a keď vám to nepôjde ako s palacinkou, nič to, pokojne ho roztrhajte. Veď, nakoniec, sa volá trhanec.
Keď už cesto pekne zhnedlo a roztrhali ste ho, posypte ho práškovým cukrom a karamelizujte. Inými slovami, cukor sa pod vplyvom tepla začne rozpúšťať, trhanec pekne obalí a hnedne. Naberte na tanier, ozdobte ovocím, ktoré nájdete v chladničke, pridajte lístok mäty alebo medovky a hlasno zvolajte: „So ein Schmarrn!“
