Piešťany vo víre nepokojnej prvej polovice 20. storočia (1.)

  • História
  • 24. marca 2016, 21:05
  • Autor:Vladimír Krupa

Hodnotiť vývoj mesta, v minulosti obce, respektíve „veľkej obce“, ako sú Piešťany, i keď situovaného v rozvinutej a kultivovanej oblasti Slovenska, v zložitom období prvej polovice 20. storočia nie je vôbec jednoduché. Nebudeme sa zameriavať len na strohé fakty, skôr sa sústredíme na vybrané momenty, ktoré nám povedia často oveľa viac ako zložitá pavučina presných faktov v zložitých konštrukciách vedeckých a historických prác.

Od pádu monarchie po Mníchov (1918-1938)

Habsburská monarchia a v rámci nej aj Uhorsko, ktorého súčasťou bolo aj Slovensko, sa v dôsledku udalostí, vedúcich ku koncu prvej svetovej vojny, rozpadla a 28. októbra 1918 vzniklo Československo.

Problémy nového štátu

Na Slovensku však eskalovalo násilie, na jednej strane napríklad tzv. rabovky zo strany navrátilcov z frontu a na strane druhej represie rôznych vojenských a polovojenských skupín snažiacich sa udržať Slovensko v rámci Uhorska. A vojnový konflikt s Maďarskom, ktoré sa nechcelo vzdať tohto územia, neskôr boje s Maďarskou republikou rád.

Vojenské oslobodzovanie Slovenska uskutočnili jednotky domáceho a zahraničného československého vojska. Boje skončili v lete 1919 a mierová zmluva s Maďarskom bola podpísaná až 4. júna 1920 v zámku Trianon vo Versailles. V Maďarsku vo veľkej časti spoločnosti panovali revanšistické nálady a nezmieriteľný postoj k rozpadu Uhorska.

Nový štát – Československá republika (ČSR) získala početné národnostné menšiny Nemcov a Maďarov a neriešenie ich postavenia, ako aj neriešenie postavenia Slovenska v rámci republiky, viedlo k narastaniu hnutia za autonómiu, ktoré reprezentovala Slovenská ľudová strana (od roku 1925 Hlinkova slovenská ľudová strana) a Slovenská národná strana. HSĽS požadovala autonómiu Slovenska, objavili sa aj snahy o odtrhnutie Slovenska.

Ľudovít Winter v roku 1920.

Winterovci – hnací motor rozvoja

Vývoj v Piešťanoch v medzivojnovom období najviac ovplyvňovali kúpele, najväčší „podnik“ a zamestnávateľ. Významnú spoločenskú i politickú úlohu zohrala v tomto období rodina nájomcov kúpeľov Winterovcov, nástupcovia zakladateľa firmy Alexandra Wintera – jeho synovia Ľudovít a Imrich. Pôvodne židovská rodina v roku 1907 konvertovala na katolícku vieru.

Ľ. Winter bol v rokoch 1919-1935 predsedom Zväzu slovenských kúpeľov. Spolu s hlavným notárom Antonom Kajlichom, dekanom A. Šindelárom, neskorším starostom a ďalšími spolupracovníkmi sa zaslúžil o zveľadenie Piešťan – úpravu a vyasfaltovanie ulíc, chodníkov a námestí, vybudovanie vodovodu a kanalizácie, reguláciu Váhu a ďalšie.

Realizácia projektov zmenila podobu Piešťan. Spomeňme aspoň najvýznamnejšie stavby z tohto obdobia – budovu Kúpeľnej komisie (1925), Masarykovu meštiansku školu (1926), vojenské letisko (1927), nový Obecný dom (1929-1930) a oproti nemu Okresný úrad (1937), Poštový a telegrafný úrad (1932) a dva mosty cez Váh – Krajinský a Kolonádový (1930-1933). V priestore nábrežnej časti parku medzi Kúpeľnou kaplnkou a Grand hotelom Royal bolo postavených šesť penziónov.

V Piešťanoch žili aj Maďari a židia

Popri väčšinovom slovenskom obyvateľstve žili v Piešťanoch aj Maďari a židia. V roku 1919 tu vznikla pobočka Národnej židovskej strany. Život v meste obohacovali židovské športové kluby a rôzne spolky a združenia – futbalový klub Makabi, Chevra Kadisch, Dobročinný spolok izraelských žien, Ahavat Zion, Chevra Kadisch „Ungmitas“ a iné. Židia boli členmi a funkcionármi aj iných, nie výlučne židovských spolkov.

V Piešťanoch pôsobilo aj veľa židovských lekárov. K najvýznamnejším patrili Eduard Weisz, Zigmund Alexander, Ľudovít Billeš, Ladislav Schmidt, Gejza Vámoš a Emanuel Wohlstein. G. Vámoš bol nielen lekárom, ale aj významným spisovateľom. V Piešťanoch pôsobil v rokoch 1929 až 1939. Mnoho cestoval, propagoval kúpele Piešťany a doma sa aktívne zúčastňoval aj na kultúrnom živote. Redigoval časopis Piešťany a okolie a týždenník Piešťanské zprávy.

Návšteva prezidenta ČSR Edvarda Beneša v Piešťanoch 30. septembra 1936.

Politická nestabilita

Situáciu v medzivojnovom období nepriaznivo poznačila nestabilita v porazených krajinách a novovzniknutých štátoch – v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Juhoslávii. Ale i v Taliansku, hoci vyšlo z vojny na strane víťazov. Hospodárske problémy, nie spravodlivé mierové podmienky, územné straty, vzbudzujúce túžbu po odplate a s tým spojené prenasledovanie rôznych menšín na území iných štátov a napokon aj veľká hospodárska kríza koncom 20. a v 30. rokoch, podporili rast extrémizmu a nástup totalitných režimov – fašizmu v Taliansku, nacizmu v Nemecku, totalitného režimu admirála Hortyho v Maďarsku.

Súčasťou ich ideológie sa stala aj nenávisť voči iným národom, náboženstvám či rasám, ale aj voči skupinám obyvateľstva, ktoré považovali z rôznych dôvodov za menejcenné, napríklad voči duševne postihnutým ľuďom.

Nastala depresia

Československo sa stalo objektom záujmu hitlerovského Nemecka. Situácia sa zhoršila po obsadení Rakúska nacistickým Nemeckom. V plánoch ríšskeho kancelára A. Hitlera bolo na rade Československo.

Prostredníctvom početnej nemeckej menšiny v Čechách a cez požiadavky Sudetonemeckej strany v ČSR Nemecko stupňovalo svoje požiadavky. Ich výsledkom bola konferencia Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska a Talianska 29. septembra 1938 v Mníchove. Neochota západných spojencov, Veľkej Británie a Francúzska, podporiť ČSR a ich snaha za každú cenu sa vyhnúť vojne viedla k dohode o odstúpení nemeckou menšinou osídlených československých území Nemecku. Československá vláda pod nátlakom Mníchovskú dohodu 30. septembra 1938 prijala. Cesta k definitívnemu rozbitiu ČSR a ovládnutiu tohto priestoru hitlerovským Nemeckom bola otvorená.

Ľ. Winter zhoršujúcu sa situáciu zhodnotil týmito slovami: „Moc Hitlera a jeho prívržencov rástla, ustavične sa približovala k našim hraniciam a my sme dobre vedeli, že nielen Piešťany, ale aj Winterovci budú terčom ich zákerných útokov, a tak sme postupne strácali chuť na nové investície. Nastala depresia.“

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 12, ktoré je v predaji od 22. marca.

0 Shares
Priestor pre vašu reklamu 728×90

Najnovšie správy

Dnes je piatok 22. februára. Tento deň je Medzinárodným dňom skautiek a Európskym dňom obetí zločinu. Meniny má Etela.
  • 22.02.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Dnes je štvrtok 21. februára. Tento deň je Medzinárodným dňom turistických sprievodcov a Medzinárodným dňom materského jazyka. Meniny má Eleonóra.
  • 21.02.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany! / Spravodajstvo
Služby mesta Piešťany tohtoročná snehová nádielka poriadne prevetrala. Januárové rekordné sneženie vyhnalo do ulíc nielen technických pracovníkov, ale aj takmer…
  • 21.02.2019, 12:00
  • Piešťany / Spravodajstvo
Štvrtok, 31. september 2017
Meniny má Noro, zajtra Drahoslava