Ženu okradli o 36-tisíc eur

„Dňa 25. februára 2015 som dostala štandardný e-mail. Vyzeral ako z Tatra banky, chceli len autorizovať nejaké údaje. Požadovali moje osobné číslo – PID kód. Po kliknutí na ich link sa mi otvorila ako keby webová stránka vyzerajúca ako z Tatra banky. Vyplnila som požadované údaje – zadala svoje meno, PID kód a tiež telefónne číslo,“ uviedla K. Svátek. Nevidela v tom nič podozrivé.

Útočníci sa dozvedeli jej telefónne číslo

Na poskytnuté telefónne číslo ju potom kontaktoval neznámy človek. „V sobotu 28. februára 2015 prichádzali hostia na oslavu šesťdesiatky, mala som v prevádzke najviac práce. Zrazu mi ktosi volal a požadoval odo mňa PIN kód. V mojom prípade ho generuje aplikácia v mobile. Po ukončení hovoru som ho zadala do internet bankingu, skôr sa nedalo. Človek volal znova a vyslovil ďalšie požiadavky. Zdržoval, v sobotu v práci predsa neriešim internet banking, nastavenia a neviem čo ešte. Požiadala som ho, nech mi dá pokoj, že sa ohlásim,“ sľúbila telefonujúcemu.

Okamžitý transfer do Talianska a Španielska

V pondelok 2. marca s hrôzou zistila, že jej ktosi previedol približne 36-tisíc eur. „Odišli na podozrivý účet zriadený v Tatra banke – na meno Egbiki Qgbiki Ehi. Viac peňazí, chvalabohu, systém ako nadlimitné prevody nepustil. Všetky transfery okamžite smerovali do zahraničia, do Talianska a Španielska. Telefonovala som do banky a vysvetľovala, že z účtu mi unikajú peniaze,“ opisovala svoje konanie majiteľka penziónu. Poslali ju na pobočku, kde účty zablokokovali. „Tatra banke sa podarilo časť finančných prostriedkov zachrániť, o dva dni mi vrátili približne 9800 eur. Zvyšok definitívne skončil z podozrivých účtov v Tatra banke v zahraničí.“

Vec rieši aj polícia, Tatra banka podala trestné oznámenie. „V druhej polovici apríla 2015 sme začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií, vo vyšetrovaní stále pokračujeme,“ informovala Tatiana Kurucová, hovorkyňa Krajského riaditeľstva policajného zboru v Bratislave. „V júni alebo v júli ma predvolali. Zopakovala som im všetky okolnosti tak ako ich popisujem teraz,“ dodala K. Svátek.

Zostala len trpkosť a znechutenie

„Som sklamaná z prístupu banky. Klientov, napríklad aj moju kolegyňu až veľmi neskoro, po dvoch-troch dňoch od môjho prípadu upozornili na možný phishing. Napriek mojej snahe o absolútnu súčinnosť s bankou som sa nedopátrala k jej informáciám o majiteľovi účtu, kde peniaze skončili. S oficiálnym vyjadrením sa mi ozvali až o tri týždne. Tiež neviem, ako je možné, že Tatra banka založila účet na také podozrivé meno – Egbiki Qgbiki Ehi,“ upozornila okradnutá žena. Ak si sled slov zadáte do vyhľadávača Google, nikto a nič s týmto menom neexistuje. „Pokúšali sa mi vyjsť v ústrety ponukou na zníženie úrokovej sadzby na úver, čiastočne kompenzujúci vzniknutú škodu, ale odmietla som. Svoje peniaze poctivo splatím. Ostane mi len pocit podvedeného človeka. A ešte niečo mi prekáža. Internet banking som okamžite zrušila a vždy, keď prídem do banky s papiermi na zaplatenie faktúr a iných platieb, iniciatívni pracovníci ma začnú nahovárať na jeho založenie. Už sa za rok mohli naučiť, čo sa ich klientke stalo. Z Tatra banky odídem, len čo splatím úver,“ plánuje K. Svátek.

Dokazovať bude musieť Tatra banka

Tatra banka nechcela s Piešťanským týždňom komunikovať o tomto prípade, podľa smerníc je to možné len na základe notársky overeného súhlasu klienta. Ani polícia nevedela na základe zadaného mena a priezviska vyhľadať spis o trestnom oznámení K. Svátek. Nakoniec sa ukázalo, že Tatra banka podala v tejto veci trestné oznámenie na odbor kriminálnej polície Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava 3. K. Svátek sa domáha svojich peňazí, tvrdí, že prístupový kód do internet bankingu útočníkom neposkytla. Vo vysielaní komerčnej televízie však hovorkyňa Tatra banky Zuzana Povodová skonštatovala: „Platby boli dôsledne autorizované v rozpore so zmluvnými dojednaniami.“ Tu nastáva rozpor – tvrdenie proti tvrdeniu. Kto má pravdu?

„Keď sa časť údajov získa prostredníctvom phishingu cez e-mail a overovaciu esemesku pošle útočník na nainfikovaný telefón, je reálne, že používateľ ani nemusí vedieť o prijatí overovacieho kódu,“ tvrdí internetový odborník.

Preto musí Tatra banka preukázať zrejme pomocou svojho záznamového systému jednotlivé kroky, predchádzajúce podvodným transakciám. Vraj i meno účtu, sa Slovensku nereálne či podozrivé, môže byť v iných krajinách bežné. „Pre otvorenie účtu potrebujete platný doklad totožnosti, v prípade cudzincov cestovný pas. Klienta môžeme vyzvať, aby predložil aj druhý doklad totožnosti, napríklad vodičský preukaz,“ skonštatovala hovorkyňa Tatra banky.

Nevypĺňať žiadne podivné formuláre

„Napriek informačnej kampani niektorí klienti vyplnili páchateľmi zaslaný formulár a uviedli okrem osobných údajov aj telefónne číslo, PIN a heslo do služby internet banking. Vyplnený formulár však na spôsobenie škody nestačí. Pre úspešné prihlásenia a vykonávanie platobných operácií je potrebný ešte autentifikačný údaj, napríklad kód z nástroja Karta a čítačka. Páchatelia sa ho pokúšajú získať prostredníctvom telefonických rozhovorov s našimi klientmi, pričom volajú na telefónne číslo, uvedené na podvodnom formulári. Až po získaní takéhoto kódu spôsobia klientovi škodu,“ dodáva Z. Povodová.

Podľa nej banka poskytuje klientom požadovanú súčinnosť, najmä pri identifikovaní príjemcov platieb pred podaním trestného oznámenia. „Tatra banka vždy aktívne spolupracuje s orgánmi činnými v trestnom konaní,“ skonštatovala hovorkyňa.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 7, ktoré je v predaji od 16. februára.