Ekológ P. Demko: Môj svet nie každý chápe

► Čím sa zaoberáte?
Angažujem sa v občianskom združení Kvas, venujeme sa rôznym aktivitám. Momentálne je naším najväčším projektom kultúrne a komunitné centrum ŽiWell, kde sa snažíme robiť pre verejnosť diskusie, koncerty, cestovateľské rozprávania… Popritom vštepujem deťom základy environmentálnej výchovy, ale snažím sa aj prakticky chrániť prírodu. Už dvadsať rokov prenášame obojživelníky na Striebornici, sem-tam vysadíme nejaké stromy.

► Kde hľadať začiatky vašich aktivít?
Ako veľmi malý som sa sem prisťahoval z prostredia vysokých hôr a chýbala mi príroda. Začali ma formovať ľudia z ekologického centra Zrnko. Brávali ma na akcie, postupne som začal viesť krúžky a nabaľovalo sa to. Pred tromi rokmi sme to trochu „sprofesionalizovali“, komunitné centrum nám pomáha k vlastnému zdroju financovania našich aktivít.

► Vznik tohto projektu vám zabezpečil finančnú sebestačnosť?
Predstavovali sme si to tak, že po vzniku tohto projektu nebudeme odkázaní na granty. Jasné, rozviazalo nám to ruky na menšie akcie. Dnes nerozmýšľame nad tým, kde vezmeme sto eur na výsadbu stromu. Funguje to super, možno lepšie, ako sme očakávali. Pribudli nám aj povinnosti. Je to akoby životný štýl, ale určite sa na tom nedá zarobiť.

► Inšpirovali ste aj svoje okolie?
To je mňa najväčší prínos. Za tie roky sme prostredníctvom našich voľnočasových aktivít vychovali stovky detí, dnes sú z nich tínedžeri. Možno drzí, arogantní, no plastovú fľašku hodia do nádoby na plasty a už nad tým ani nerozmýšľajú. Zanietenosťou sme strhli veľa ľudí.

► Stretli ste sa aj s negatívnymi reakciami? Čudujú sa ľudia?
Už na strednej škole ma považovali za čudného, pretože aktivity som nemal platené. Spolužiaci nechápali, prečo idem do Karpát kosiť lúku i napriek informácii, aby tam orchidey mohli rásť. Môj svet nie každý chápe. Málokto rozumie, prečo niekto obetuje čas a veľakrát aj vlastné financie, aby robil niečo nezištne. Verím, že sa mi to vráti v iných formách.

► S ľuďmi, ktorí si vašu prácu nevážia, sa určite stretávate denne. Sú aj takí, čo ju nejakým spôsobom dehonestujú?
V minulosti som prežíval ťažšie ľudskú hlúposť, aroganciu. Dnes sa s ňou už zmierujem, viem, že takých jedincov existuje veľa. Nedajú sa zmeniť, ale môžeme sa venovať ich deťom.

► Asi len málo ľudí má snahu zveľaďovať svoje prostredie.
Práve teraz je to trendové. Veľa ľudí sa začína zaujímať o dobrovoľnícku činnosť a trávenie času rozumným spôsobom. Dobre, že to tak je.

► Nie je to len na chvíľu? Vydržia?
Ak niekto naozaj príde a pomôže hoci pre pekný status na sociálnej sieti, motivácia nie je dôležitá. Považujem to za pozitívne. Samozrejme, ak aj niečo urobí a nefotí sa celý čas.

► Pripravujete niečo nové?
Máme mnoho pravidelne opakujúcich sa akcií, na ktoré si ľudia zvykli. Teraz sa tešíme na jar, keď začnú migrovať obojživelníky. Je to naša srdcová akcia. Už sme do toho vtiahli aj školy a verejnosť. Zbierame ich, prenášame cez cestu a dávame na vodnú plochu, kde sa množia. Pri všetkých akciách sa snažíme nielen pomáhať prírode, ale dať aj ľuďom hodnoty, vzdelávať ich. Neverili by ste, koľko našich nových pomocníkov po prvý raz vidí alebo drží žabu. Pre nás je to dlhoročná rutina, ale pre deti neuveriteľný zážitok.

Dočítate sa v Pieštanskom týždni číslo 6, ktoré je v predaji od 9. februára.