Veľké plány zrealizovali, ale aj zabudli na papieri (2.)

Family Center

Pred deviatimi rokmi priestor medzi hypermarketom Tesco a sídliskom Nikola Teslu zapĺňala zelená lúka. Málokto si dokázal predstaviť, že si tu niekedy vyberie najvhodnejší produkt do domácnosti, kozmetické potreby či dokonca hračky pre najmenších. Investori však v roku 2007 prekvapili a rozhodli sa predstaviť projekt na výstavbu promenádneho komplexu Family Center. Mal nahradiť aj bývalú protihlukovú stenu.

V tom čase tam plánovali umiestniť 14 značkových obchodov a vytvoriť pracovné miesta približne pre päťdesiatku obyvateľov. Namiesto štrnástich prevádzok otvorili Family center so siedmimi obchodmi. Investori dodržali plány, komplex sa skladá z dvoch budov, oddelených parčíkom a 122 parkovacími miestami. Stavebníci pospájali aj chodníky a cesty, čím vznikli ľahko priechodné uličky medzi hypermarketom a centrom. V tom čase sa hlavný inžinier projektu Csaba Ambrus vyjadril: „Vytvoríme obyvateľom tejto časti Piešťan veľmi pekný priestor na pešie vychádzky. Bude to ako mesto v meste.“

Čo poviete, podarilo sa im to?

Hotel Lipa

V marci roku 2011 vyzerala situácia okolo Hotela Lipa veľmi nádejne. Bratislavská spoločnosť Relax Club, v tom čase bez webovej stránky či telefónneho čísla, ohlásila pokračovanie prác na komplexnej rekonštrukcii objektu. Jej konateľ Roman Ruhig vyhlásil, že sú v súlade s platnou projektovou dokumentáciou a stavebným povolením. Muž, v tom čase figurujúci v asi tridsiatich firmách, uistil obyvateľov tiež o tom, že Hotel Lipa ostane hotelom aj v budúcnosti i s tančiarňou, pamiatkari dokonca povolili aj výstavbu parkoviska v suteréne. O niekoľko mesiacov už nič z toho neplatilo. Pamiatkari v auguste tohto roku vykonali štátny dozor a búracie práce zastavili. Po slávnom projekte zostala len vizualizácia.

Kolonádový most

Obnovu mosta piešťanská radnica pripravovala začiatkom roka 2014. Nerátala iba so zlepšením technického stavu konštrukcie, ale hlavne s novým využitím a financovaním z grantov Európskej únie. Komerčné zameranie priestorov sa malo zmeniť na informačno-prezentačné služby. Výzva na grant znela nakoniec inak, ako v Piešťanoch predpokladali, a pôvodný projekt prešiel úpravou. Na rekonštrukciu v roku 2014 žiadali 1,7 milióna eur, mesto sa malo spolupodieľať piatimi percentami.

Oprava sa mala týkať mostovky, ošetrenia zvetraných omietok, zrekonštruovania chodníkov, cesty, sklených výplní a izolácie. Vymeniť chceli i strechu. Aj priestory na oboch brehoch Váhu sa mali využívať inak. V tom zo strany mesta projekt počítal s informáciami, toaletami, priestorom na propagáciu a organizovanie menších podujatí, koncertov a prezentácií. Druhý mal slúžiť ako galéria a výstavný priestor. Lavičky mal nahradiť pitný pavilón. Nie však v zmysle dovedenia termálnej vody, ale s možnosťou posedenia a oboznámenia sa s históriu mesta. Šibeničné termíny vyhodnotenia v lete roku 2014 a realizácia projektu do konca toho roka spôsobili, že radnica neuspela. Či sa ešte niekedy k plánom vráti, je otázne.

OBI

Zástupcovia spoločnosti OBI predstavili začiatkom roka 2009 plán na výstavbu jedného z predajných centier priamo v Piešťanoch. Stáť mal na poli za nadjazdom, priamo oproti hypermarketu Tesco. Poslancom sa 20-miliónový zámer s 200 pracovnými miestami nepozdával najmä pre nevhodnú lokalitu. Investorovi ponúkali priestory bývalej Tvorby, mlyny či oproti Kauflandu, no tie lokality nemali dostatočne veľké parcely. V „remíze“, teda mieste medzi bývalým autobazárom a železnicou do Vrbového, spoločnosť odkúpila 4,7 hektára pôdy, potrebovala ďalšieho pol hektára a zmenu územného plánu predefinovaním ornej pôdy na plochu občianskej vybavenosti. Zástupcovia nemeckej firmy poslancov nepresvedčili, možnosť mať v meste OBI sa stala minulosťou. Síce ešte sľubovali, že sa snažiť o výstavbu neprestanú, no i dnes, po siedmich rokoch, chodíme stavebniny nakupovať do miest vzdialených desiatky kilometrov.

Zaujímavé je, že OBI sa rozhodlo pre Piešťany aj preto, lebo manželka jeho zakladateľa z kúpeľného mesta pochádza. V čase finančnej krízy, keď Piešťany mohli disponovať ďalšími 200 pracovnými miestami len vďaka emocionálnym pohnútkam investorov, sa mesto rozhodlo v prospech ornej pôdy.

Arkadia

Stráne za lesoparkom, pretínajúce Beethovenovu alej, mala čakať zaujímavá budúcnosť v podobe nových kúpeľných domov, penziónov, rodinných domov a víl. Všetko sa malo uskutočniť v „blízkej budúcnosti“, pričom nápad vznikol ešte v roku 2005. Prvá etapa s názvom Termal dostávala konkrétnu podobu v ateliéri architekta. Výstavba kúpeľného komplexu s rezidenciami by výrazne zmenila nielen pohľad na Piešťany a okolie, ale napriek vtedajším rôzniacim sa názorom priniesla do okolia mnoho pozitív. Projekt vychádzal z rozvoja kúpeľníctva na Slovensku, ale aj ekologických a urbanistických zásad. Odmietol typickú kobercovú zástavbu našich miest súčasnosti, pracovať sa malo s originálnou architektúrou stavieb v parku, plnom exotických drevín a kvetov. Dokazoval to fakt, že na zástavbu určili len 20 percent z celkovej plochy parciel.

Projekt závisel od akcieschopnosti spoločnosti, vyjadrení obce Banka, regiónu, Piešťan… Ostáva len hádať, prečo sa po ňom zľahla zem a lúky a stráne zostali naďalej prírodné a nezastavané.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 4, ktoré je v predaji od 26. januára.