Komentár: Sneh odpratávajte, lebo budete „popoťahovaní“
Opäť raz snehová perina prikryla Piešťany. Ako je už v tomto meste tradíciou, dlho sa neudrží, ale cestárom narobí množstvo starostí. Obyvateľstvo tradične šomre a hromží na zasnežené, šmykľavé chodníky a služby mesta, nestíhajúce s bielou nádielkou urobiť okamžite poriadky.
V takýchto snehom vybičovaných emóciách sa dookola rieši, kto, kde a ako si má k snehu splniť povinnosť a spriechodniť chodník či cesty. Starší obyvatelia ešte v zotrvačnosti z čias predrevolučných zoberú lopaty a metly a šup ho zametať a odpratávať nielen vo svojich dvoroch, ale i na chodníkoch priľahlých k ich pozemkom či domom bez ohľadu na skutočnosť, že chodník im nepatrí. Mladšia časť populácie sa tomu čuduje, niekedy sa pripojí, no častejšie nie z presvedčenia, že postarať sa má ten, komu chodník patrí.
Aj keď to znie čudne, mladí sa v tomto prípade mýlia, stačí odcitovať literu dnes už archaického, ale stále platného zákona o pozemných komunikáciách číslo 135 z 30. novembra 1961, prijatého ešte Národným zhromaždením Československej socialistickej republiky, konkrétne § 9 odstavec (4): „Vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, ktoré v súvislom zastavanom území hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou, zodpovedajú za škody, ktorých príčinou boli závady v schodnosti na priľahlých chodníkoch, ktoré vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom a neboli bez prieťahov odstránené.“
Naši bratia Česi tento spoločný zákon z dôb, keď všetkým patrilo všetko a zároveň nikomu nič, dávno zrušili a každý sa tam stará o to, čo mu patrí. I v Piešťanoch je to v niektorých prípadoch starostlivosti o komunikácie v súčasnosti rovnaké ako u susedov. Aj keď udalosť sa síce stala v lete, ale pointa staranie či nestarania sa o cudzie je rovnaká.
V dôsledku tepla vysychali mladé stromčeky na okružnej križovatke Krajinskej cesty, ulíc Dlhej a Dominika Tatarku. Na mestskom zastupiteľstve sa rozoberala téma, prečo ich služby mesta nepolejú, keď s cisternami vody okolo takmer každý deň prechádzajú. Odpoveď znela, že nemôžu, lebo pozemok nepatrí mestu.
Obdobnú odpoveď dostanete i v prípade chronicky zarastenej časti mestského parku, kde mesto nekosí, pretože patrí štátnemu pozemkovému fondu. A takých príkladov nájdete množstvo.
Z toho vyplýva poučenie: Obyvatelia, živnostníci, podnikatelia alebo dôchodcovia, upratujte, odpratávajte mestské či krajské alebo azda i štátne chodníky, lebo vás dobehne 54-ročný socialistický zákon. Ak tak neurobíte a niekto si na banánovej šupke alebo ľade zlomí nohu, vlastník chodníka s tým nič nemá a na vás si poisťovne zgustnú preto, že zhodou okolností chodník vybudovali popri vašom pozemku či nehnuteľnosti.
Naopak to však neplatí, lebo aj na to je zákon, že štát, kraj či mesto sa nemôžu len tak, bez riadneho zmluvného vzťahu starať o im nepatriaci pozemok, cestu alebo chodník a je jedno, či ho vlastní niekto z nich alebo je privátny.
