H. Dupkaničová: Záhradníkov je žalostne málo
Po takmer roku dočasných riešení na post riaditeľky Služieb mesta Piešťany (SMP) v októbri minulého roku zasadla Hana Dupkaničová, do tej doby pracovníčka Odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Piešťany. A keďže práca tejto príspevkovej mestskej organizácie je zrejme najviac na očiach obyvateľov kúpeľného mesta, položili sme jej otázky týkajúce sa jej ďalšieho smerovania.
► Na problémy SMP poukazujú nielen občania, ale i mestskí poslanci. Pripravujete organizačné zmeny pre zlepšenie ich fungovania?
Chcem realizovať svoju predstavu. Momentálne sa venujem prednostne prejednávaniu mestského rozpočtu a k podstatným zmenám som sa ešte nedostala. Určite však prídu.
► Piešťany patria medzi najzelenšie mestá na Slovensku. Čo považujete za najväčší problém v starostlivosti o zeleň?
Veľké množstvo drevín, najmä stromov, je na hranici životnosti. Ak lipa rastúca vo voľnej prírode sa bez problémov dožije 500 rokov, na ulici, zomknutá domami a v raste obmedzovaná povrchom vozovky či chodníka je už pri šesťdesiatich rokoch veku pre nás problémom. Koruny vo viacerých prípadoch zasahujú do obydlí, koreňový systém narúša povrch chodníka či vozovky. Množstvo stromov je pre nekvalitnú výživu, nedostatok vody či zlé kotvenie v asfalte postihnutých rôznymi chorobami. Pri ich veku a vzraste orezať časť koruny neprichádza do úvahy. Narušená statika stromu by drevinu oslabila s hrozbou, že sa pri vetre zrúti. Mestskú zeleň je nutné riešiť koncepčne. Nerúbať len stromy v duchu kde je problém, ale postupne ich ošetrovať a obnovovať. Na takýto druh plánovaných zásahov musí mať mesto, prípadne SMP, odborníka, záhradného architekta z vlastných radov. Aj toto chcem docieliť. Navýšiť by sa mal i počet záhradníkov. Na také množstvo metrov štvorcových zelene, akými sa pýši kúpeľné mesto, je ich žalostne málo.
► Jednou z prevádzok SMP je skleníkové hospodárstvo. Sú pochybnosti, či je vôbec efektívne ho naďalej udržiavať.
Skleníky sú často diskutované. Zatiaľ nie som priklonená ani k jednej z možností, či ich ponechať, alebo zrušiť. Momentálne monitorujem situáciu na tomto stredisku. Očakáva sa stavba kompostárne v jeho priestoroch.
► V tomto ročnom období je medzi obyvateľmi diskutovaná téma zimnej údržby. Keď nasneží, ľudia sú nespokojní, že nie sú odpratané a posypané cesty či chodníky, keď sneh zmizne, čo je v podmienkach Piešťan relatívne rýchlo, zasa hromžia, že takmer do začiatku leta je po celom meste zvýšená prašnosť zo zimného posypu. Čo sa s tým dá robiť?
Cesty a chodníky udržiavame tak rýchlo, ako nám technické či ľudské kapacity dovolia. Vzhľadom na polohu mesta v ochrannom pásme prvého a druhého stupňa prírodných liečivých zdrojov je od roku 1984 vykonávaná zimná údržba bez používania chemického posypového materiálu, takzvanej cestárskej soli. Ak intenzívne sneží, sypať do snehu inertný posypový materiál (štrk frakcie 4-8) nemá takmer žiadny účinok. Chôdzou alebo prejazdom áut sa posyp do snehu len zatlačí. V prípade poľadovice je síce inertný materiál účinný, ale pravidelne sa musí obnovovať, nakoľko prejazdom áut sa hrany kamienkov zaguľatia a potom sú rozjazdené ku krajniciam. Po roztopení snehu a príchode jari je posypu a prachu plné mesto. Na jeho pozametanie máme časový harmonogram spracovaný na obdobie šiestich týždňov v ideálnom počasí, ale keďže sa takmer v celých Piešťanoch parkuje po okrajoch ciest, zametaním stredu vozoviek tomu veľa nepomôžeme a v prístupe ku krajniciam, kde sa prach a štrk hromadí, nám bránia automobily. I tu sa však ponúka riešenie, osvedčené napríklad v Tatrách, posypový materiál Solmag. Je netoxický, nepredstavuje riziko pre vodné organizmy, do okolia uvoľňuje menej chloridov ako klasická posypová soľ a je vhodný na údržbu ciest v chránených oblastiach a oblastiach vodných zdrojov. Z hľadiska chemického zloženia ide o chlorid horečnatý a účinkuje až do mínus 34 stupňov Celzia s podstatne väčšou rýchlosťou roztápania snehu či ľadu ako v prípade klasickej posypovej soli. Jeho jedinou nevýhodou je niekoľkonásobne vyššia cena oproti klasickej cestárskej soli. A ani tá by nemusela byť taká dramaticky vysoká, ak by sme odrátali náklady na jarné zametanie inertného materiálu po celom meste. Ak uvážime, že prašnosť má často za následok i vážne zdravotné problémy, cena by nemala byť prvé, čo nás odrádza. Som v kontakte s Inšpektorátom kúpeľov a žriediel Bratislava a čakám na odpoveď ohľadom možností použitia iných posypových materiálov v Piešťanoch. Ale zmena riešenia posypu závisí od množstva finančných prostriedkov, ktoré nám mesto pridelí. Pre túto sezónu to však ako alternatívu k doterajšiemu spôsobu nevidím.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 3, ktoré je v predaji od 19. januára.
