Najstarší kostol na okolí má rapkáč

  • Spravodajstvo / Región
  • 14. januára 2016, 08:39
  • Autor:Viera Dusíková

V obci Banka majú jeden z najstarších kostolov na Slovensku. Reštaurátori poodkryli nástenné maľby pod starými omietkami a odkryli tajomstvá, siahajúce až do trinásteho storočia, ba možno aj ďalej. Je viac než isté, že Kostol svätého Martina stojí na mieste staršej stavby.

Po Banke sa povráva, že mohol byť postavený už v 11. alebo v 12. storočí. V dávnych časoch slúžil aj evanjelikom, o čom svedčia aj nápisy vryté do kameňov jeho opevnenia. Svätostánok používali v rokoch 1581 až 1647. Kapacitne nepostačoval, preto ho veriaci oddaní reformátorovi Martinovi Lutherovi v 16. storočí predĺžili. Spoje vidno aj voľným okom.Loď kostola okolo roku 1600 novo prekryla krížová klenba. Na šesťbokej ihlanovitej murovanej streche je železný kríž. Kostolík zažil všeličo, na prelome 16. a 17. storočia dokonca vyhorel. V nasledujúcom období ho veriaci opäť opravili, preklenuli renesančnou klenbou a riadne opevnili kamenným múrom. V roku 1931 k jeho juhovýchodnej stene pristavili nový kostol, lode prepojili, čím nadobro spojili staré s novým.

Zvoní kostolník i jeho žena


O kostol pomenovaný po svätom Martinovi sa stará kostolník Dominik Jánoška. Láska k svätostánku je pri troche nadsádzky porovnateľná s otcovskou. Tento usilovný a oddaný človek má na starosti všeličo – aj vyzváňanie. Keď vo štvrtok 7. januára zomrela najstaršia obyvateľka Banky, zaviedol nás k farebným gombičkám, stisol zelenú a zvony začali zvoniť – dvakrát.

„Takto všetkým obyvateľom oznámim, že zomrela žena. Keď sa zvoní tri razy, je jasné, že skonal muž,“ skonštatoval D. Jánoška. Ľudia v dedine rozpoznajú podľa dĺžky zvonenia i to, či zariadenie obsluhuje kostolník alebo jeho žena. „Keď zvoní manželka, zvony vyzváňajú – Mal dom aj role, mal dom aj role… a keď zvoním ja, hovoria – Nič nemal, nič nemal.“

Stará časť kostola na Banke je zdobená nástennými maľbami, oltár je prikrytý.

Tri uši svätého Floriána


Keď dozvonil, ukázal nám starobylú hasičskú zástavu z roku 1891. Z jednej strany je na nej vyobrazený svätý Florián, patrón hasičov. „Má tri uši, hľadajte kde?“ Videli sme len dve. „Tretie drží v ruke, je na nádobe s vodou, ktorou hasí oheň,“ žartoval D. Jánoška. Zástavu v minulosti kompletne zreštaurovali a opravili. Bola to riadna fuška, táto paráda vyšla farníkov na 130-tisíc korún. Na držiaku sú pripevnené ozdobné pliešky s vrytými menami všetkých veliteľov hasičského zboru Banky od jeho počiatku podnes.

Vlajka sa nachádza v novej časti kostola. V nej nás upútali krásne nástenné kresby, zdobiace nielen bočné steny, ale i strop. Na jeho priečelí sú dve okná a pod štítom kamenný reliéf bohorodičky so synom. Pochádza z dielne piešťanského akademického sochára Ladislava Ľudovíta Polláka. Pozornosť návštevníkov pútajú tri veľkoplošné maľby – je na nich Kristus pod krížom, zjavujúci sa apoštolom i veriacim a tiež narodenie pacholiatka. Pri jasličkách sú postavy Jozefa a Márie.

„Tieto postavy, rovnako ako mladú dievčinu v dedinskom kroji namaľoval podľa skutočných ľudí kňaz a maliar Alexander Buzna,“ zdôraznil náš sprievodca. Dievčina vraj žila v zrelom veku ešte po roku 2000 vo Vrbovom. Volala sa Matilda Polčány, rodená Samuhelová.

Elektrický rapkáč – dômyselné zariadenie, ktoré nahrádza zvony v čase ich zaviazania.

Na organ sa poskladali


M. Polčány je napísaná aj v zozname dobrodincov, prispievateľov na kúpu a inštaláciu organu v kostole v roku 1948. Nástroj aj s píšťalami krášli chórus. Nad ním je tabuľka hovoriaca o tom, že najvyššou sumou, až tridsiatimi tisícimi korún, prispel divadelný krúžok. Šesťtisíc korún venoval barón Anton Leonhardi. O ňom išli po Banke reči, že na koni prišiel za svokrom Ľudovítom Winterom až do hotela Slovan. Jeho syn, vynikajúci vodnopólista, žije v Austrálii. „Leonhardiovcom vtedy patrila celá Šarfia, čiže dnešná Nitrianska Blatnica,“ upresnil D. Jánoška.

Vošli sme až do príkladne čistej zvonice. Nikde žiadne perie či stopy po holuboch. Okná, zatiahnuté žalúziami, chráni husté pletivo. Z podlahy vyrastá akési čudné veľké drevené zariadenie s kovovou konštrukciou a motorom. „To je rapkáč, jediný v kraji. Používame ho vo veľkonočnom čase. Vtedy sú zvony zaviazané, nesmú sa používať. Náš rapkáč rapká ako o dušu, poháňa ho elektrika,“ povedal kostolník.

Okno s mníškou je jedným z dôkazov pradávnej histórie kostola.

Okno s mníškou v starom kostole


Nás však ako magnet priťahovala najvzácnejšia – stará časť kostola. Vraj môže byť štvrtým najstarším na Slovensku. A tak sme zišli po historických drevených schodoch dolu a ocitli sa v menšej kostolnej lodi s ošúchanými stenami a stopami po reštaurátoroch. Oltár prikrylo biele plátno, priestory sú vyprázdnené. Do stavby obdĺžnikového pôdorysu s presbytériom vedú akési tmavé dvere, starý vchod so „žebračárnu“. Tmavá predsieň kostola chránila chudobných pred nečasom. Kľačali či sedeli tu počas omše a po nej pýtali milodary od bohatších ľudí.

Reštaurátori tu minulý rok objavili pradávny konsekračný kríž i gotické pastofórium. Do obvodového múra z vnútornej strany vyrýpali akési diery. Jedna z nich pripomína vrch gotického okna, no na náš vkus príliš nízko položeného. „To je okno s mníškou, slúžilo na odkladanie vína a hostie. Predstavte si ho oveľa väčšie, pretože kostol nevyzeral, ako ho teraz vidíte. Jeho pôvodná časť, možno aj 160 centimetrov, je zapustená do zeme. Preto je okno s mníškou situované tak nízko,“ skonštatoval D. Jánoška.

Nádherné sú i dobové maľby. „Tu sú evanjelisti – svätí Ján a Matúš. Ide o pôvodné kresby. Vedľa nich sú svätí Lukáš a Marek. Tých domaľoval reštaurátor okolo roku 1989,“ uviedol D. Jánoška. Z brožovanej knihy o histórii Banky, zostavenej historikmi Mariánom Klčom a Vladimírom Krupom, vyplýva, že spomínaný reštaurátor sa volá Jozef Medo. Autori publikácie opisujú aj stropné okrúhle medailóny, v ktorých sú zobrazení cirkevní otcovia – svätí Albert Veľký, Ambrosius, Hieroným a Augustín. Nachádza sa tu aj Svätý Michal s plamenným mečom a miskovitými váhami ako sprievodca duší do raja. Pri jeho nohách vraj býval kedysi drak. No tento poškodený symbol sa už nedal vzkriesiť.

Kostolník Dominik Jánoška upozorňuje na nálezy skryté pod omietkami.

Archeologický výskum vďaka grantom


Vonku bádatelia objavili nárožné kvádrovanie stredovekého kostola, na základe čoho dnes vedia, že mal menší pôdorysný rozsah ako súčasný. „Aj to majú odhaliť sondy v rámci ďalšieho archeologického výskumu,“ zdôraznil kostolník. Prvá časť výskumu, financovaná dotáciou z ministerstva kultúry vo výške tritisíc eur, potvrdila predpoklady, že svätostánok mohol byť postavený už v trinástom storočí. O ďalšiu majiteľ požiadal v tomto roku. Predpokladá sa, že na tri sondy – dve vo vnútri kostola a jednu vonku – a ďalšie archeologické bádanie je potrebných takmer päťtisíc eur.

„Ak vlastník získa potrebné prostriedky z grantového systému ministerstva kultúry, archeologický, archívny a umeleckohistorický výskum pomôže získať nové poznatky o objekte,“ uviedol Marek Zelina, odborný radca z Krajského pamiatkového úradu v Trnave. Žiadosť o ďalšiu dotáciu už rímskokatolícka Farnosť svätého Cyrila a Metoda v Piešťanoch podala. Vzhľadom na ojedinelosť nálezov je predpoklad, že uspeje. Netreba to však zakríknuť.

https://www.youtube.com/watch?v=

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 2, ktoré je v predaji od 12. januára.


1 Shares

Najnovšie správy

Dnes je piatok 15. novembra. Tento deň je Sviatkom sv. Alberta Veľkého, patróna vedcov, tiež Dňom väznených spisovateľov a Medzinárodným…
  • 15.11.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je sobota 16. novembra. Tento deň je Medzinárodným dňom tolerancie. Meniny má dnes Agnesa.
  • 16.11.2019, 00:00
  • Dobré ráno, Piešťany!
sobota, 16. november 2019
Meniny má Agnesa, zajtra Klaudia