Výprava Piešťanských Čajok v Adane
O skvelom víťazstve Čajok v Adane sa môžete dočítať na 24. strane. V nasledujúcich riadkoch vám náš redaktor Tomáš Horký, ktorý s piešťanskými basketbalistkami cestoval do Turecka, aspoň čiastočne priblíži, aké radosti i starosti prežívala výprava v piatom najväčšom meste tejto krajiny.
Morská choroba vo vzduchu
Viacerí členovia výpravy zrejme mali pred odletom do Adany rešpekt. Situácia v Turecku nie je v súčasnosti najružovejšia, najmä keď toto mesto leží neďaleko Sýrie. Napokon boli všetky starosti zbytočné. Do Adany sme odlietali z Viedne s prestupom v Istanbule. Keďže v utorok 1. decembra fúkal silný vietor, už po nástupe na palubu sme si pripadali ako na katamaráne. Lietadlo sa kymácalo zo strany na stranu a nebolo ďaleko, aby sme chytili morskú chorobu. Pilot však zachoval pokoj Angličana a celý let zvládol bez problémov. Po prestupe v Istanbule sme takmer ďalšie dve hodiny leteli do Adany. Už pri východe z tamojšieho letiska nám bolo jasné, že toto zrejme bude iné Turecko, ako sme videli v Istanbule. Po vyjdení z príletovej haly sme boli opäť stredobodom pozornosti miestnych obyvateľov a rôzne indivíduá si nás premeriavali od hlavy po päty. Do Adany totiž v priebehu roka príliš veľa turistov nezablúdi. Našťastie, autobus včas prišiel a na prekvapenie všetkých trafil bez problémov aj do hotela.
Turek spieval: Hološkoooooooo!
Skvelé meno Piešťanom i celému Slovensku spravil v Turecku futbalista Filip Hološko. Pri diskusii so zriadencom adanského klubu sme sa rozprávali aj o futbale a prišla reč i na Filipa. Mali ste vidieť, ako sa chalanisko rozžiaril. Hneď predviedol nejaký pokrik, ktorý Filipovi skandovali davy fanúšikov Besiktasu Istanbul. Pamätal si viaceré jeho momenty a na jeho adresu vravel len slová chvály. Keď mu došlo, že vlastne pochádza z rovnakého mesta ako Piešťanské Čajky, neveril vlastným očiam a ušiam.
Tifosi vytvorili pravé turecké peklo
Hoci športovou jednotkou v Adane je futbal, pozornosť medzi verejnosťou má aj basketbal. Pre mňa osobne bolo prekvapivé, že po celej Adane bolo vidieť bilbordy s pozvánkou na náš zápas. Ten sa hral v staršej, no útulnej hale. Domáci funkcionári nám prezradili, že na stretnutia basketbalistiek chodí bežne sto-dvesto fanúšikov, ale že my máme šťastie a zažijeme pravú tureckú atmosféru. A veru to bolo tak. Pred zápasom Čajok sa na vedľajšom futbalovom štadióne hral súboj tureckého pohára, ktorý sa skončil tesne pred začiatkom basketbalu. Futbaloví tifosi sa presunuli do basketbalovej haly a vytvorili ozaj skvelú atmosféru. Navyše kotol Turkov bol práve pri lavičke Piešťaniek a ich chorály miestami naháňali až zimomriavky. Hoci bol súboj veľmi vyhrotený, fanúšikovia ukázali športový charakter a pri odchode do šatní našim babám zatlieskali. Za to dávam klobúk dole.
Ako sme spoznávali zaujímavosti Adany
Tentoraz bol program výpravy Čajok v Adane časovo voľnejší, a tak vyšiel aj čas na spoznávanie zaujímavostí tohto piateho najväčšieho mesta v Turecku. Vo štvrtok sme sa s chlapmi z realizačného tímu vybrali na prechádzku. Svojím čarom na nás zapôsobilo množstvo typických malých obchodíkov s rôznym tovarom. Zlato, galantérie, mydlá, milión druhov sladkostí a, samozrejme, kebaby a iné dobroty. Dostali sme sa až k rieke Seyhan. Zaujal nás kamenný most z druhého storočia i obrovská mešita. Tá je vraj treťou najväčšou na svete a je dominantou mesta. Zvonku bola ozaj krásna, a určite aj zvnútra. Tam sme sa však neodvážili vkročiť. Pravidlá islamu sme pocítili na vlastnej koži najmä ráno o piatej, keď nás Azán svojím kvílením zobudil.
S masérom Majkom Vlkovičom sme potom dostali chuť koštovať niečo lokálne. Tak sme chtiac-nechtiac vliezli asi do najväčšieho pajzlu v Adane, kde turista zrejme nikdy nevkročil. Majiteľ a čašník v jednej osobe nás však ochotne obsluhoval a typická turecká káva i čaj s vodnou fajkou boli v atmosfére tohto podniku zážitkom. Keď sme vyhladli, išli sme vyskúšať tradičný adanský kebab, ktorý je miestnou špecialitou. V ďalšej zapadnutej reštaurácii nás jeden z mála domácich hovoriacich po anglicky kráľovsky hostil a pri pohľade na smiešnu sumu pri platení sme len neveriacky krútili hlavami. O deň neskôr sme sa zasa taxíkom vybrali do kampusu Cukurova University. Nádherné mestečko s približne 40-tisíc študentmi sa týčilo na kopci s výhľadom na jazero s azúrovou vodou. Radosť študovať na takom mieste.
Meškanie lietadla spôsobilo komplikácie
Keď už mali dievčatá víťazstvo vo vrecku a spokojní sme odchádzali domov, prišla menšia komplikácia. Lietadlo z Adany do Istanbulu meškalo viac ako hodinu a pol, a tak sme nestíhali let z Istanbulu do Viedne. Asistentka leteckej spoločnosti potom prišla so správou, že lietadlo do Istanbulu síce poletí neskôr, no do Viedne poletíme až v piatok ráno. Nikoho to príliš nepotešilo, navyše dievčatá hrali už v sobotu ďalší ťažký zápas s Good Angels Košice a každá hodina regenerácie sa počítala. Nič sa nedalo robiť, museli sme prespať v Istanbule. Mysleli sme si, že hotel sa bude nachádzať niekde v blízkosti letiska, opak bol však pravdou. Natlačení v mikrobuse sme sa trmácali polhodinu smerom do centra mesta. Viacerí sme mali déjà vu z poslednej skúsenosti so zápchami. Všetko dopadlo, našťastie, dobre, vyspali sme sa a v skorých ranných hodinách sme nabrali smer Viedeň.
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 50, ktoré je v predaji od 8. decembra.
