Ján Baranovič: Ústup o dvadsať rokov

  • Spravodajstvo
  • 11. decembra 2015, 14:13
  • Autor:Tibor Hlobeň

Starostlivosť o životné prostredie sa dostala do popredia záujmu slovenských miest začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia, keď sa formovala miestna samospráva, nahradzujúca hybridné mestské národné výbory predchádzajúceho režimu. Na Mestskom úrade v Piešťanoch patrila v tom čase táto problematika pod Správu územného plánovania a architektúry. Naozaj najvyšší čas, veď slovenskú legislatívu obohatili prvé zákony o odpadoch i ovzduší, legislatíva v oblasti životného prostredia sa začala rozvíjať.

Na mestský úrad nastúpili v rokoch 1991 a 1993 dvaja mladí odborníci, Denisa Bartošová a Ján Baranovič, aby začali tvoriť prvé normy, všeobecne záväzné nariadenia v oblasti životného prostredia či koncepciu separovania odpadu. Asi sa im darilo, pretože Komisia pre životné prostredie odporučila vznik samostatného odboru, čo sa stalo skutočnosťou v roku 1999. Vedúcim sa stal J. Baranovič, kolektív sa rozšíril o pracovníčku na ochranu prírody a krajiny i referenta odpadového hospodárstva.

Pri ďalšej zmene organizačnej štruktúry po príchode primátora Rema Cicutta v roku 2002 sa odbor zmenil na referát, ale pôsobenie sa rozšírilo o dôkladnú prácu v teréne napríklad pri rozširovaní separovania či uvádzaní zberného dvora do života.

J. Baranovič má za sebou výsledky nielen v práci, ale aj v športe. Ako tréner vodnopólových kadetiek a junioriek Klubu vodného póla Kúpele Piešťany i reprezentácie Slovenska dievčat do 16 rokov, pripravujúcich sa na ME v roku 2017, šíri dobré meno Piešťan i Slovenska aj za hranicami našej vlasti.

Napriek tomu sa stal tŕňom v oku súčasného vedenia mesta a po vytvorení novej organizačnej štruktúry mu plynie výpovedná doba. Rozhovorom pre Piešťanský týždeň sa zaradil k ďalším pracovníkom mestského úradu s podobným osudom, deliacim sa o zážitky z posledného obdobia s čitateľmi.

► Viac než dvadsať rokov na jednom pracovisku, to už je hodné bilancovania. Ako spomínate na uplynulé roky?
Rozvinuli sme miestny územný systém ekologickej stability, spracovali generel zelene, program starostlivosti o dreviny, parkový poriadok. Vyškolili sme sa v posudzovaní vplyvov na životné prostredie, vyjadrovali ku všetkým odpredajom, projektom, investičným zámerom z pohľadu ochrany životného prostredia. Veľakrát sa rozhodnutia referátu pre riziká alebo zvláštnosti na územiach so žiadosťou o zastavanie stali pre podnikateľské subjekty brzdou, aj voči kolegom sme vystupovali opozične, prichádzalo k rôznym stretom aj s vedením, ale vždy sa pri rokovaniach našiel kompromis a veľa vecí sa podarilo pozitívne ovplyvniť.

► Čo viedlo k obvineniu nové vedenie mesta, že v pracovnej dobe sa venuje iným činnostiam?
Za viac ako dvadsať rokov som nevidel, žeby niekto len písal úradné
listy a neodtrhol sa od počítača. Zavolá niekto z rodiny, príde niečo vybaviť známy. V mojom prípade zavolal rodič, že dieťa nepríde na tréning a podobne. Áno, v zásuvke som mal vodnopólovú pečiatku aj celú zložku dokladov. Vtedajšia prednostka Dáša Reháková prišla k stolu, presne siahla na miesto a papiere položila na stôl. V sobotu 7. marca museli počas známeho bezpečnostného incidentu všetko prehľadať, presne vedeli, čo je kde uložené. Nasledovalo fotenie a tvrdenie, že v práci sa venujem vodnému pólu a nerobím svoju robotu.

► Rozviazanie pracovného pomeru vám však ponúkli ešte pred kontrolou…
Áno, bez udania dôvodu, nikto mi vtedy žiadnu podnikateľskú činnosť nevytýkal ani zlé pracovné výsledky. Položili predo mňa dohodu o ukončení pracovného pomeru s jednomesačným odstupným a vraj, ak to neprijmem, nájdu mi v počítači niečo na hodinovú výpoveď. Vtedy som sa po prvý raz opýtal, nájdete to, čo ste mi tam 7. marca vložili? Prednostka len otočila oči k stropu a povedala, že o tom sa so mnou baviť nebude. Viem, život prináša plusy i mínusy, vnútorne som sa pripravil na odchod z pracoviska, len chcem, čo mi patrí, odstupné podľa kolektívnej zmluvy…

Skúsenosti z aktívnej kariéry vodného pólistu odovzdáva J. Baranovič (vpravo) ako tréner piešťanským kadetkám a juniorkám.

► Zažili ste všetkých ponovembrových piešťanských primátorov. Ako vyzerali prvé stretnutia s nimi?
Vždy najneskôr pár týždňov po nástupe nového primátora prišlo pozvanie do jeho kancelárie a niekoľko hodín živej diskusie o robote. S M. Tamajkom sa vedúci odborov a referátov stretli spoločne začiatkom januára. Po hodinovom prejave nového primátora som odchádzal s dobrým pocitom. Povedal, že sa postupne so všetkými stretne osobne a zmení organizačnú štruktúru. Zmiznú referáty s vedúcim a len jedným referentom. Vtedy sa prvý aj posledný raz so mnou rozprával, individuálne sme nikdy nediskutovali. Neozvali sa ani prednostka, viceprimátor či Ľudmila Kiššová. Nič sa nedialo, zotrvačnosťou sme dokončovali rozrobené veci. Rutinná pošta na podpis sa v primátorovej kancelárii zdržala týždeň aj dva a nikto nevedel prečo. Cédečká o ochrane prírody a stavebnom zákone v hodnote 10 eur sme riešili prieskumom trhu.

► Jediný zvonku zachytený výstup primátora v oblasti životného prostredia sa týkal zastavenia výkonov rozhodnutia o výruboch, vydaných pre Služby mesta Piešťany na mestských pozemkoch niekedy v prvej polovici roku…
Zákaz výrubu platil len ako mediálny ťah, že zabraňuje vyrúbaniu stromov v parku. Začali sa totiž kopiť podnety obyvateľov z rôznych častí mesta. Nakoniec stromy padali, okolo zákazu ostalo ticho. Keď sa chcel M. Tamajka oboznámiť s pripravovaným projektom parku, mohli sme o tom diskutovať, ako vedúci referátu som ho zastrešoval. Keď bublina o vyrúbaní parku uzrela svetlo sveta, pýtal vysvetlenie od projektantiek. Pritom projekt nie je len o rúbaní, ale aj o obnove – niečo sa vyrúbe a niečo dosadí, aby nedopadol ako Červená veža a ostal parkom aj o dvadsať rokov. Zrazu vznikol cielený mediálny problém s prezentáciou záchrancu. Zmeny sa tam však udejú bez ohľadu, kto sedí na mojej stoličke, lebo inak nám stromy popadajú na hlavy.

► S novou organizačnou štruktúrou prišla optimalizácia činností na mestskom úrade a s ňou zánik referátu životného prostredia. Ako ste to vnímali?
Všetko sa začalo 27. augusta oznámením pre vedúcich odborov, že pre zmenu organizačnej štruktúry sú nadbytoční. Potom prišli na rad vedúci referátov. Na mňa stále nedochádzalo. Nakoniec mi ponúkli miesto referenta s náplňou práce kolegyne Radky Škodnej, v tom čase práceneschopnej. Hneď som sa ohradil – mne ponúkate jej miesto, hoci o tom ešte nič nevie a môj post je zrušený. Definitívna odpoveď znela v rámci môjho presvedčenia, že bez adekvátneho vzdelania nechcem rozhodovať o výrube stromov. Hoci ich poznám, neviem, aké majú koreňové systémy, vek, neviem posúdiť, čo znamenajú zmeny na kmeni. Odborník hneď rozozná šírku poškodenia a určí, či stačí len ošetrenie alebo sa vyžaduje iný zákrok až po orezanie či výrub. Na výkon štátnej správy, lebo to je prenesená kompetencia, treba mať školenia a skúšky.

► Vedenie mesta obhajuje daný stav tým, že sú na úrade dvaja ľudia s certifikátmi či skúškami, aj keď nie priamo na ochranu prírody a krajiny, ale napríklad na ochranu ovzdušia…
Pre mňa je takéto stanovisko Slovenskej agentúry životného prostredia nepochopiteľné. To je chyba štátnej správy alebo vychádza v ústrety malým obciam, kde jeden zamestnanec musí zvládnuť všetok prenesený výkon štátnej správy. Ak nám záleží, aby sa to robilo poriadne, mesto ako Piešťany musí mať odborníkov v každej oblasti. Pracovníčka, 14 rokov sa venujúca len odpadovému hospodárstvu, zrazu dostala do pracovnej náplne aj výrub stromov!

► Pozíciu referenta ste odmietli a na druhý deň z organizačnej štruktúry zmizla. Na oddelení stavebných služieb na mestskej webovej stránke už figurovali len traja zamestnanci pre životné prostredie. Čo sa dialo ďalej?
Opäť ma zavolali 10. septembra, nech podpíšem dohodu o ukončení pracovného pomeru. Po porade s odborármi som oznámil, že nesúhlasím a od 1. novembra mi plynie výpovedná doba.


► Stále ste zamestnancom mesta. Čo robíte?

Po 10. septembri som chodil normálne do práce ešte asi týždeň, hoci pre prekážky na strane zamestnávateľa to nikto nevyžadoval. Pomáhal som kolegyniam so stanoviskami, robil svoju prácu. Prešli dva týždne, prišiel nový vedúci, pán Pauer. Na prvej porade nového oddelenia som pochopil, že ma prehliadajú, a tak tam už nezavadziam.

► Ako vidíte súčasnosť v ochrane životného prostredia mesta a prípadne aj budúcnosť?
Zrušením referátu životného prostredia sme sa vrátili o dvadsať rokov dozadu. V niektorých oblastiach sme udávali krok, medzi porovnateľnými mestami mali napríklad v odpadovom hospodárstve najlepšie výsledky. Pozývali ma prednášať pre samosprávy, rôzne občianske združenia nás dávali za príklad, dostali sme ocenenia a teraz, keď je nový zákon o odpadoch s rozšírenými povinnosťami, dostane človek, zodpovedajúci za túto oblasť, na starosť aj výrub stromov… Nie sú to preteky, ale ak ostaneme stáť, zvládneme plniť všetky povinnosti? Zrušenie referátu životného prostredia je preto zlým krokom.

► Verejnosť to môže vidieť na stanoviskách k jednotlivým materiálom, predkladaným na mestské zastupiteľstvo. Jedna veta typu nemám námietky bez zdôvodnenia súhlasu, konštatovania, aký to má vplyv alebo kontinuitu na strategické dokumenty v oblasti zelene, znamená, že ľudia na úrade s nimi ani nevedia pracovať?
Na vašu otázku odpoviem diplomaticky – bez analýzy pracovných výkonov znižovať stav ľudí je nezmysel. Ľahko sa povie, zvýšime efektivitu znížením stavu pracovníkov. Kto ale napríklad pravidelne skontroluje dodržiavanie zmlúv v odpadovom hospodárstve? Čo keď sa postupne zvýšia ceny za vývoz odpadu, bude jeden ušetrený plat zamestnanca naďalej efektívny?

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 50, ktoré je v predaji od 8. decembra.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava