Výstup na Pik Sovietov nechcel riskovať

  • Spravodajstvo
  • 27. novembra 2015, 13:06
  • Autor:V. Dusíková

Výletník a cestovateľ Michal Fiala navštívil s partiou Piešťancov a Pezinčanov deviatu najväčšiu krajinu sveta – Kazachstan. O svojich zážitkoch porozprával návštevníkom filmového festivalu Eurotour v kine Fontána v Piešťanoch. Vo vnútrozemí i na hraniciach s Kirgizskom a Čínou zažil chvíle, pri ktorých mu tuhla krv v žilách.

Zvyknutý na menšie výlety nikdy predtým nezažil pocit krútenia hlavy v nadmorskej výške tritisíc metrov, keď sa aklimatizoval, aby zvládol výstup na Pik Sovietov. Jeho vrchol nakoniec nedosiahol. V nadmorskej výške 3809 metrov v čase písania tohto článku, v polovici novembra, teplomer ukazoval mínus 21 stupňov Celzia. Fúkal tam vietor rýchlosťou desať kilometrov za hodinu a končiare hôr sa vŕšili novo napadaným snehom. M. Fiala tam síce nešiel v novembri, no bázeň a rešpekt pred pohorím Ťan šan a jedným z jeho velikánov mu nedovolili riskovať. Veď hore, v riedkom vzduchu, vratkom teréne a labilnom prostredí išlo doslova o život. „Človek môže mať ambície, ale lepší je rešpekt, lebo ak sa nepokoríte, môžete padnúť oveľa hlbšie,“ skonštatoval M. Fiala.

Stromy vyrastajúce z vody – národný park Ile-Alatau.

Ako po dlhej jazde kolotočom…


Výstupu na „Sovietov pík“ predchádzala aklimatizácia. Pretože partia turistov si zaplatila ubytovanie v meste Almata blízko hraníc, vybrali sa do lyžiarskeho horského centra Medeo. Tam, vo výške približne tritisíc metrov nad morom, nasávali atmosféru a zisťovali, ako sa dýcha a myslí v redšom vzduchu. Okrem už spomínaného lyžiarskeho strediska so štyrmi lanovkami sa tam nachádza známy rýchlokorčuliarsky štadión.
„Bez predchádzajúcich skúseností s kopcom vo výške tritisíc metrov som prežil zvláštne stavy. Po vystúpení z lanovky mnou prešiel pocit ako po dlhej jazde kolotočom. Prichádzajú tlaky a neviete, čo znamenajú. Táto nepríjemná premena ma čakala ešte dole, keď sme zišli naspäť do Almaty,“ zaspomínal si M. Fiala.

Piešťanci obdivovali i historické budovy Almaty.

Cestovať do hôr v Kazachstane na vlastnú päsť nie je jednoduché. Treba si zohnať rôzne povolenia a aj informácie sú protichodné. Iné vám dá súkromná cestovná kancelária, iné národná. Skupina slovenských turistov napokon vzala rozum do hrsti a cez vojenskú kontrolu za „poplatok“ päť eur na osobu sa dostala, kam chcela. Vojaci, hliadkujúci so zbraňami a často i s vycvičenými psami ich ale upozornili, aby sa veľmi neukazovali a noc pred výstupom na Pik Sovietov strávili nebadane, skrytí v sedle kosodreviny.

Typická kazašská jurta.

Na druhý deň nasledoval výstup v ťažko schodnom teréne bez špeciálneho vybavenia a tréningu. „Lezenie cez krehké skaly je technicky náročné. Hrozilo uvoľnenie nejakých kameňov a ich zrútenie na kamarátov, lezúcich pod nami. Preto sme dávali veľký pozor v snahe neohroziť nielen seba, ale ani ostatných. Ak sa kamienok odtrhol, nemali ste šancu upozorniť človeka pod vami, aby sa schoval, lebo vás nepočul. Liezli sme hore rôznym tempom, jednotlivých členov partie delili aj stometrové rozdiely. Jeden kameň letel aj na mňa, iba som sa schúlil…,“ opísal život ohrozujúcu situáciu M. Fiala.

„Pridŕžať sa nekompaktných a vypadávajúcich kameňov je nepríjemné. Keď mi jeden ostal v ruke, snažil som sa ho opatrne vložiť naspäť, aby nepadol nižšie,“ skonštatoval.

V lyžiarskom centre Medeo je aj známy rýchlokorčuliarsky štadión.

Dokonalý systém zavlažovania


Partia turistov však videla i kus krásnej kazašskej zeme, dostali sa i do národného parku, kde je vstup prísne zakázaný, či k Almatskému jazeru. Zažili atmosféru nádherného mesta Almata, Rusmi nazývaného Alma – ata. Leží v najsevernejšej časti pohoria Ťan-šan vo výške šesťsto až 1650 metrov nad morom. Vyznačuje sa veľkými výkyvmi teplôt nielen počas roku, ale i jediného dňa. Na nižšie položených častiach, na severe sú stepi a polopúšte a na juhu – vo výške nad 1500 metrov nad morom v okolí údolia Medeo už pocítite dych ľadovca. Hora Alatou poskytuje útočište množstvu zvierat a rastlín. Preto patrí okolie Almaty do Ile-Alatauského národného parku s veľkým množstvom prírodných rezervácií. Počas pobytu v nich spoznal M. Fiala divú krásu prírody, ukrývajúcu vzácne a dnes už chránené vtáky i zvieratá. Medzi ne patrí aj irbis, zdobiaci znak mesta Almata.

Na úpätí mesta sú melónové, obilné a tabakové plantáže, obrovské vinice i ovocné sady. Almatou pretekajú Malá a Veľká Almatinka a M. Fiala si odfotil i dokonalý systém zavlažovania parkov a záhonov. „To by sa páčilo hlavne Evke Wernerovej, piešťanskej záhradnej architektke,“ dodal cestovateľ.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 48, ktoré je v predaji od 24. novembra.

0 Shares

Najnovšie správy

Dnes je streda 27. marca. Tento deň je Svetovým dňom divadla. Meniny má Alena.
  • 27.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
Dnes je piatok 28. marca. Tento deň je Dňom učiteľov. Meniny má Soňa.
  • 29.03.2024, 00:01
  • Dobré ráno, Piešťany!
piatok, 29. marca 2024
Meniny má Miroslav, zajtra Vieroslava