Život hasičov Veľkých Kostolian

► Kto a kedy založil Dobrovoľný hasičský zbor vo Veľkých Kostoľanoch?
Podľa dostupných informácií ho založil miestny obyvateľ Gejza Engel v roku 1902, čiže náš zbor má už viac ako stodesaťročnú tradíciu. Sme radi, že aj v dnešnej uponáhľanej dobe, keď sa hodnoty v spoločnosti menia, zostáva myšlienka dobrovoľníctva živá a nachádza si v obci priaznivcov.

► Na istý čas ale hasičstvo upadlo do zabudnutia, opäť ho však vzkriesila generácia chlapov – rovesníkov z partie Viliama Lesaya. Kedy sa to zomlelo?
Činnosť zboru sa obnovila v roku 2006 pod vedením Branislava Michalčíka. Hasiči sa vrátili do budovy požiarnej zbrojnice a dostali staršie hasičské vozidlo CAS 25 Škoda 706 RTHP. „Máňa“ nám donedávna slúžila. Od roku 2011 vedie zbor výbor na čele s predsedom Viliamom Lesayom. Úspešne ho buduje po technickej stránke a rozširuje členskú základňu. Máme 23 aktívnych dospelých členov, z nich 18 chlapov absolvovalo základný výcvik potrebný na to, aby človek šiel do ostrého zásahu.

► Koľko výjazdov ste mali tento rok do septembra?
Štyri ostré výjazdy. V januári sme hasili rozsiahly požiar usadlosti za obcou a potom trikrát zasahovali v letných mesiacoch pri požiaroch obilných porastov. Dva razy sa oheň rozpútal v katastri našej obce, raz v Červeníku.

► Aké sú sny hasičov? Ako bežných smrteľníkov? Alebo je v nich aj strach o život?
K snom dobrovoľného hasiča patrí pracovať s novou technikou, lebo bez adekvátnej výstroje a výzbroje je to dosť frustrujúce, viac práce sa venuje opravám, a nie cvičeniam. To sa, našťastie, zmenilo, za posledné dva roky vďaka štátnej podpore sme priebežne zmodernizovali výstroj a dostali do daru aj repasované vozidlo CAS 32 Tatra 815. Dúfame že aj naďalej budeme snívať pozitívne sny s happyendom na konci.

► Kedy alebo čoho sa chlapi – hasiči boja najviac a z čoho, naopak, nemajú strach?
Neviem, či hovorím za všetkých, to sa asi nedá, ale z osobnej skúsenosti môžem povedať, že pred ani počas zásahu žiadny strach nepociťujem. Určitú úlohu zohráva adrenalín, keďže nemáme takú rutinu ako profesionáli. Počas zásahu sa snažíte urobiť dobre svoju prácu. Až po návrate si človek občas premietne film priebehu akcie a rozmýšľa, či sa niečo mohlo vyvinúť a dopadnúť trocha inak. Ale vyslovene o strachu by som nehovoril, skôr o rešpekte a opatrnosti.

► Robíte počas roka akcie pre Kostoľancov?
Mimo hasičského života sa zapájame do spoločenských aktivít obce. Organizujeme hasičskú májovú veselicu. Pomáhame i pri stavaní mája. Zúčastňujeme sa osláv Medzinárodného dňa detí v našej základnej škole a takisto na MDD poriadame súťaže pre deti a na záver im vždy pripravíme obľúbené brodenie v pene. Zúčastňujeme sa súťaže vo varení gulášu, poriadali sme prezentáciu hasičskej techniky na tradičnom obecnom jarmoku. Organizovali sme občerstvenie na vianočných trhoch, pomáhame s riadením dopravy pri cirkevnej púti.

► Určite vychovávate a motivujete nasledovníkov. Kto sa im najviac z dospelých venuje?
Deťom sa snažíme venovať od šiestich rokov. Organizujeme v spolupráci so základnou školou hasičský krúžok, kde im vštepujeme základné myšlienky dobrovoľného hasičstva. V minulosti sa deťom venovali Erika a Maja Michalčíkové, aktuálne Daniel Strečko a Miroslav Zbyvateľ.

► Minulých i súčasných hasičov si určite všetci vážime ako symbol odvahy a človečenstva. Ktorí z nich môžu mať „stopu“ vytlačenú napríklad v betóne dvora vynovenej zbrojnice?
Ťažko konkretizovať, určite ich je viac, ale pokiaľ mám menovať niekoho zo „starej“ gardy, vyzdvihnem Daniela Strečka. Náš veľký vzor a čestný predseda to s nami ťahá až do súčasnosti. Určite by poďakoval za činnosť v zbore ďalším kolegom z minulosti a venoval im aj tú „stopu“.

► Zabudla som na ženy. Čo na dobrovoľníctvo hovoria nežné stvorenia, vaše manželky? Nefrflú?
Občas si nejaké pokarhanie za venovaný čas zboru na úkor rodiny vypočujeme. Ale niektorí členovia to vyriešili, manželky zobrali do zboru a nemajú si tak čo vyčítať.

► V obci priebežne rekonštruujete zbrojnicu. Máte dostatok prostriedkov alebo ste našli sponzorov?
Zbrojnicu rekonštruujeme zhruba od roku 2012, čiastočne vo vlastnej réžii, väčšie položky financuje obec. O obnovu interiérov sa veľkou mierou zaslúžil súčasný predseda V. Lesay. Veľa brigád odrobili členovia svojpomocne. Pomocnú ruku nám podáva pri rekonštrukcii obecné zastupiteľstvo a starosta Gilbert Liška. Veríme, že nám zostanú naklonení aj v budúcnosti.

► Čo všetko ste stihli urobiť?
Vďaka obci sme vybudovali nový vodný zdroj, vymenili okná, dvere a bránu, máme zateplenú budovu s novou fasádou. V budúcom roku nás ešte čaká úprava dvora a oprava garáží. Plánov máme veľa a verím, že ich naplníme.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 47, ktoré je v predaji od 18. novembra.