Cyklotrasa verzus železnica
Po železnici z Piešťan do Vrbového začali premávať vlaky 27. októbra 1906 a do polovice minulého storočia prežívala rozkvet. S rozvojom cestnej dopravy jej úlohu prevzali autobusy a osobné vlaky z tejto trate nadobro zmizli v roku 1978. V súčasnosti sú koľajnice v pokročilom štádiu rozkladu a vynárajú sa otázky, čo s historickou železnicou ďalej.
O výstavbe cyklotrasy medzi Piešťanmi a Vrbovým sa diskutuje už niekoľko rokov. Peniaze na veľkolepý projekt by mohol zabezpečiť Integrovaný regionálny operačný program. Tento programový dokument SR pre obdobie 2014-2020, schválený Európskou komisiou, si dal za cieľ podporiť zvýšenie kvality života a zabezpečiť služby pre vyvážený rozvoj miest a obcí. Jednou z jeho podmienok je, že cyklotrasy nesmú byť postavené iba za účelom rekreácie, ale musia fungovať ako spojnica medzi priemyselnými zónami s minimálne 300 pracovnými miestami a poskytovať tak dopravu zamestnancom. Dotovaná cyklotrasa medzi Piešťanmi a Vrbovým musí prechádzať cez priemyselný areál medzi Trebaticami a Krakovanmi. Inú cestu program finančne nepodporí. Na úseku Piešťany – Trebatice – Krakovany – Vrbové sa ukazuje ako najefektívnejšie riešenie využiť spomínanú historickú železnicu spolu s násypom ako podklad pre cyklotrasu.
Dva varianty výstavby cyklotrasy
Pre tieto skutočnosti vznikla v júni 2014 na podnet dotknutých samospráv štúdia realizovateľnosti s dvoma možnými variantmi výstavby. Prvým, lacnejším, je stavba v telese železničnej trate. Predbežná cena projektu je 630-tisíc eur. Druhý model vedie cyklotrasu vedľa železnice a bez majetkového vysporiadania príslušných pozemkov si vyžiada takmer jeden a pol milióna eur. Cyklotrasa totiž nesmie byť k železnici bližšie než na vzdialenosť 2,5 metra, čo by si vyžiadalo aj premostenie diaľnice či potoka.
Navyše, lacnejší variant počíta len s jedným majiteľom. Stačí dohodnúť podmienky predaja trate zo štátneho vlastníctva do rúk Trnavského samosprávneho kraja, prípadne jednotlivých samospráv a zariadiť jej vyňatie zo železničnej siete. Pri druhej možnosti by musel investor „ukrajovať“ zo súkromných pozemkov viac než tisíc majiteľov, susediacich so železnicou, a navyše požiadať o vyňatie pozemkov z pôdneho fondu. Národná stratégia pre rozvoj cyklistickej dopravy odporúča na výstavbu a rekonštrukciu cestných komunikácií použiť najmä hrádze vodných tokov, nevyužité železničné trate, pozemky štátu v blízkosti železničných tratí, aj ďalšie vhodné parcely bez stoviek vlastníkov.
V prípade doťahovačiek s majiteľmi k nezanedbateľným problémom sa pridá aj čas. „Ak vyjde výzva na stavbu v tomto roku, štandardnú dobu realizácie zmluva ohraničí na tri roky. Pokiaľ zvolíme variant súbežnej cyklotrasy so železnicou, mám veľké obavy, či vôbec stihneme všetko majetkovo vysporiadať. Ak nie, ohrozíme nielen projekt, ale aj finančnú podporu z regionálneho programu. Preto treba zvoliť aj z časového hľadiska priechodnejší variant,“ vyjadril sa poslanec Mestského zastupiteľstva v Piešťanoch Denis Kristek.
Prieskumy favorizujú cyklotrasu
Vo Vrbovom, Krakovanoch a Trebaticiach iné riešenie ako cyklotrasu v telese železnice nevidia. „V Krakovanoch tento postoj vyjadrili občania v petícii a obecné zastupiteľstvo uznesením. Druhý variant sa zdá nezrealizovateľný pre vysporiadanie veľkého počtu pozemkov od súkromných vlastníkov. Ak sa ešte aj pozrieme na súčasný stav železnice, zistíme, že je na tom veľmi zle,“ uviedol pre Piešťanský týždeň František Klinovský, starosta Krakovian. „Podvaly na železnici sú práchnivé, kryty rozkradnuté a objímky visia vo vzduchoprázdne. Trať si skôr či neskôr vyžiada finančnú investíciu, ale toľko peňazí nemáme. Hoci si cením históriu, tento krok považujem za neefektívny, využitie trate počas roka je nízke,“ doplnil starosta Trebatíc Juraj Valo.
Rovnaký postoj zaujalo aj Mestské zastupiteľstvo vo Vrbovom. Za zrušenie železnice hlasovalo osem poslancov a dvaja proti. „Z technických dôvodov nemôžeme mať cyklotrasu aj železnicu. Pre nás je smerodajný názor občanov Vrbového. Prieskum vyznel jednoznačne, 83 percent zúčastnených hlasovalo v prospech cyklotrasy,“ pridala sa primátorka Ema Maggiová.
Podobný prieskum sme spravili aj na internetovej stránke Piešťanského týždňa. Z 13-tisíc hlasujúcich sa takmer 61 percent prikláňa k názoru Vrbovčanov.
Aj závery neformálneho pracovného stretnutia starostov Trebatíc, Krakovian, primátorky Vrbového, niekoľkých poslancov Piešťan a odborníkov so skúsenosťami pri stavbe cyklotrás z 18. marca 2015 hovoria, že jedinou možnosťou výstavby cyklotrasy je jej umiestnenie v telese železnice.
Čo so železnicou?
Zachrániť trať sa snaží občianske združenie Čango. Vidí v nej priestor na turistické využitie prostredníctvom jázd historických vlakov a drezín. Jeho predseda Vladimír Vacula nevidí situáciu na železnici tak tragicky ako ostatní: „Súčasný stav trate postačuje na plánované rekreačné využívanie ľahkými historickými vozidlami a sezónnou prevádzkou drezín. Je jasné, že nemôžeme porovnávať túto trať s koridorom konštruovaným na rýchlosť 160 km/h. Prevádzkyschopnosť by sme zabezpečovali priebežnou výmenou jednotlivých podvalov. Tieto činnosti nie sú časovo náročné a potrebné peniaze sa dajú získať z prenájmov drezín. Doteraz sme ich však nemohli vykonávať, nakoľko nemáme k trati majetkovoprávny vzťah. Vieme vyčísliť aj cenu chemického postreku na pravidelné odstraňovanie trávy a náletových drevín.“
Nad využitím zrekonštruovanej trate na dopravné účely aj pre ľudí, dochádzajúcich za prácou, zatiaľ nikto vážnejšie neuvažoval. „Túto trať považujeme za vedľajšiu bez strategického významu vo vzťahu k železničnej sieti. Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) však nevidia prekážky na obnovu prevádzky v prípade záujmu niektorého z dopravcov, “ vysvetlil hovorca ŽSR. „Náklady pre osobnú dopravu na trati idúcej po okraji dvoch obcí žiadny dopravca nezvládne,“ hovorí V. Vacula.
Finálne slovo povedia piešťanskí poslanci
Na zrušenie trate je v prvom rade potrebný súhlas všetkých dotknutých miest a obcí. Potom by na podnet samospráv ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja malo vyňať trať zo železničnej siete. Na konci byrokratického procesu stojí Vláda SR a jej rozhodnutie o prevedení železnice do vlastníctva Trnavského samosprávneho kraja, jednotlivých samospráv alebo záujmového združenia právnických osôb. „Obávam sa, že nakoniec nebude ani cyklotrasa, ani železnica. Nestihneme využiť šancu na získanie dotácie potrebnej pre vybudovanie cyklotrasy a stará železnica bez veľkej finančnej podpory dlho neprežije,“ zveril sa Juraj Valo.
K osudu železnice a prípadnej budúcnosti cyklotrasy finálne slovo povedia piešťanskí poslanci. Na zasadnutí mestského zastupiteľstva 26. novembra sa vyjadria, či chcú trať situovať do telesa železnice a zrušiť uznesenie z júla o spracovaní overovacej štúdie možnosti vedenia cyklotrasy Piešťany – Vrbové súbežne s koľajiskom v prípade preklasifikovania trate na špeciálnu dráhu. Ak sa vyjadria kladne, pribudne posledný chýbajúci hlas samosprávy, potrebný k návrhu na zrušenie železničnej trate.
