Celeste Buckingham láka psychiatria

► Kde momentálne žijete?
Keď som v Európe, tak vo Viedni, a ak mám prácu, pendlujem po Česku a Slovensku. Vo Viedni preto, lebo som si presunula školu z Ameriky, študujem bakalársky ročník. V Amerike žijem v Nashville, ale tiež pracovne lietam hore-dole do Los Angeles, New Yorku.

► Ako sa to dá zvládať?
Trošku psychopaticky. Je to šialenstvo, ale na druhej strane ma to baví. Cestujem už od detstva, a nie len tak do Trnavy alebo najďalej do Košíc. Často cestujem lietadlom už odmala, takže som zvyknutá. Teraz chodím pre prácu stále sama, ale stojí mi to za to, lebo viem, že v cieli ma nečaká dovolenka, kde budem sedieť a nič nerobiť. Baví ma práca i to, že je jej veľa. Ale občas si hovorím: Celeste, mala by si asi niekedy pospať.

► Koľko spávate?
Podľa toho, aký mám deň. Niekedy, keď je normálny, školský, prídem domov podvečer, učím sa, riešim pracovné veci, maily, doklady, pretože spev a hudba nie sú len o vystúpeniach. Potom idem o desiatej – jedenástej spať a vstávam až ráno o ôsmej. Niekedy mám ale také dni, že 24 hodín nespím. Nakrúcam nočné reklamy alebo filmy, ráno o siedmej sa vrátim do Viedne, skočím do sprchy, vymením kufor za učebnice a idem do školy.

► Kde sú lepší ľudia? Na Slovensku alebo v zahraničí?
Neviem to posúdiť. Keď sa spýtate, či sa mi páči viac v Amerike alebo doma na Slovensku, tak poviem, že tu. Síce som pôvodom cudzinka, rodinu mám z každého kúta sveta, ale vyrastala som na Slovensku v dedinke Borinka pri Bratislave. Cítim sa dušou a srdcom ako Slovenka. Aj keď tak nevyzerám, aj keď sa tak nesprávam, cítim sa tak.

► Čo vás ešte spája so Slovenskom?
Mám tu kamarátov, známych. Tej kultúre rozumiem, viem po slovensky a nielen sa dorozumieť, ale poznám aj slang, aj nadávky (smiech). Viem sa v slovenčine vyjadriť emocionálne. To je podľa mňa dôležité.

► Aj v pesničkách sa vám vyjadruje lepšie v slovenčine?
Začala som súkromne písať slovenské texty, ale ešte to nechcem dať von, moja gramatika je slabšia. Ale snaha tam je! Myslím si, že niekedy v budúcom roku by niečo mohlo vyjsť.

► Váš priateľ je Čech. S ním ste sa ako zoznámili?
Ako porotkyňa v X-Factore, kde on súťažil. O niekoľko mesiacov sme zistili, že sa máme radi, a už viac než rok sme spolu.

► Keďže spolu žijete aj hráte, neleziete si na nervy?
Práve že nie. Ako každé dievča som nevedela, ako to dopadne, keď budeme stále spolu. Ale strieda sa to. Niekedy máme obdobie, že sme spolu každý boží deň, ale potom sa aj pár mesiacov nevidíme. Je to veľmi náročné, ale sme dospelí ľudia, máme sa radi, stojí to za to. Ja ho milujem, myslím si, že… neviem úprimne povedať, či je ten pravý, ale pocitovo patrí k dôležitým ľuďom v mojom živote. Neviem, či navždy, alebo len na nejaké obdobie. Veľmi dúfam, že vydržíme spolu večne. Ale ako realistka riešim aj to, čo sa môže stať.

► Je pre vás inšpiráciou?
Určite. Je múzou. Nový singel je o ňom, ale celý album nie, mám v živote aj iné dôležité veci. Zasa nie som posadnutá chlapmi. Zamilovaný človek je šťastný a prežíva silné emócie, vtedy sa pesničky píšu lepšie. Vznikajú, akoby sa rodili deti toho vzťahu. Možno sa ľudia začudujú, ale je to tak. Svoje pesničky vnímam ako svoje deti. Každá sa narodí z nejakej vážnej skúsenosti, či je dobrá, či zlá, je jedno.

► Spievate si spolu s partnerom aj doma?
Áno. On spieva veľmi často, cvičí, skúša. Je aj muzikant, hrá na klavíri a gitare. Ja zase doma skladám a potom si spolu zaspievame.

► Viete si predstaviť, že by ste v živote robili niečo iné?
Určite. Študujem psychológiu. Viem si predstaviť aj štúdium psychiatrie a seba ako lekárku riešiť s deťmi ich malé, ale aj veľké problémy.

Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 47, ktoré je v predaji od 18. novembra.