Zážitková toaleta v poliklinike
Slovenské zdravotníctvo. Ironické pomenovanie zvláštnej situácie v našej krajine, keď sa človek po každomesačnej pravidelnej platbe odvodov do zdravotnej poisťovne dostane do mizerného prostredia, ktoré v ako-tak hygienickom stave udržujú len usilovné tety upratovačky. Tak ako v piešťanskej poliklinike.
Po návšteve praktického lekára dostanete výmenný lístok s odporúčaním navštíviť špecialistu v odľahlej časti mesta. Nič to, podľa preplnených parkovísk má automobil už asi každá rodina, ak nie, priamo pred budovou zastaví autobus. Vystúpite z vozidla a zadívate sa na budovu, kde v každom okne ledva visia na polovicu spadnuté žalúzie. Sklopíte radšej zrak – potrebujete sa dívať pod vlastné nohy, aby ste si nezvrtli členok v jame. Vchod skrášlený veľkými dierami v omietke netreba zvlášť opisovať.
V rozľahlej prízemnej chodbe sú pre pacientov pripravené len dve lavičky. Štatistiku, našťastie, vylepšuje bufet, kde si na vyšetrenie či autobus môžete počkať slušnejšie. Prežehnať sa však treba v momente, keď otvoríte dvere do sociálnych zariadení. Toalety, pamätajúce ešte „rok pána“, vám bezpečne zdvihnú žalúdok, aj keď práve netrpíte nevoľnosťami, plesnivejúci strop nad nimi pošteklí alergiu v nose. Zabudnite i na to, že si po tomto zážitku aspoň umyjete ruky. „Točky“ sú odtrhnuté, mydlo v týchto priestoroch ešte nevideli.
To však nie je všetko! Pri vyčkávaní, kým sa dostanete na rad, a prechádzaní sa po chodbách polikliniky zrazu zazriete stenu skutočne nie v stave, ako by sa na budovu s takouto návštevnosťou patrilo. Nemusíte sa ani bližšie prizrieť, aby ste zbadali viac než centimeter širokú prasklinu od stropu až po zem…
Nebyť výborných odborníkov a špecialistov sídliacich v tej, čuduj sa svete, stále stojacej budove, už ju nenavštívite. Pre vlastnú bezpečnosť, pre vlastné zdravie. Irónia. Najmä v prípade, že sa bez postihu predávajú miliónové cétečká a teta Anka uzavrela 70 zmlúv…
Prirodzene nás zaujímalo, či sa po výmene riaditeľa Nemocnice A. Wintera a správcu polikliniky po rokoch konečne dočkáme skvalitnenia služieb a aspoň čiastočných opráv vo veľmi využívanej budove v Piešťanoch. Do uzávierky nám však na stretnutie či telefonický rozhovor s novým riaditeľom Štefanom Kóňom nevytýčili termín, no jeho vyjadrenie radi zverejníme aj v budúcom čísle.
Terézia, 29, Piešťany: „Poliklinika by si určite zaslúžila zmodernizovanie, prostredie tam je deprimujúce a vybavenie asi tiež nezodpovedá dnešnej dobe. Určite by sa zišla rekonštrukcia.“
Ľubica, 24, Piešťany: „Poliklinika je zastaraná, potrebovala by rekonštrukciu spoločných priestorov aj ambulancií. Pacienta prostredie odpudí, aj keď ešte nevie, ako je na tom lekár kvalitatívne, keď pracuje v takých škaredých priestoroch.“
Pavol, 25, Piešťany: „Som istotne za rekonštrukciu. Budova je zastaraná, a čo si naposledy pamätám, sú komunistické oranžové sedačky… Je rok 2015/2016, poliklinika je obrovská budova, keby sa poriadne zrekonštruovala, lekári by nemuseli ordinovať kade tade po Piešťanoch, ľudia by nemali nervy, že musia chodiť ku každému lekárovi inam, ale boli by na jednom mieste.“
Dočítate sa v Piešťanskom týždni číslo 46, ktoré je v predaji od 10. novembra.
