Dnes píše Alexandra Mathiasová na tému: Deti sú na niečo dobré

Minulý týždeň som sa takmer prepadla pod zem. Pre doplnenie článku Spoznávame poschodia som nutne potrebovala fotografiu novovybudovanej Diplomat arény. V sprievode sedemročného benjamínka rodiny v podobe sestry som sa vydala k miestnemu gymnáziu v domnienke, že basketbalová hala stojí práve tam. Aké sklamanie ma postretlo, keď som zistila, že park za školou je stále v rovnakej podobe ako kedysi… Vždy nápomocné internetové pripojenie mi oznámilo, že treba ísť na Kuzmányho ulicu. Naštartovala som teda auto, vyrazila smer Kuzmányho a… stále nič!
Žiadna hala. Trochu nešťastne, trochu nahnevane, konečne som oznámila členke posádky, že hľadám takú–nejakú Diplomat arénu, ale nepredpokladám, že by vedela, o čom hovorím. Zo zadného sedadla sa zrazu ozval nežný detský hlások: „Hľadáš novú basketbalovú halu pre Piešťanské Čajky?“ V nemom úžase som súhlasila a zahanbene sa nechala naviesť sedemročným dieťaťom na správne miesto. Mierne vyvedená z miery som ocenila jej šikovnosť a zamrmlala som si, že ešteže ju mám… Nato ma odrovnalo jej vyspelé konštatovanie: „Keď mi pomôžeš ty, pomôžem ti aj ja. Vidíš, tie deti sú aj na niečo dobré!“ Veru, asi to tak bude.
V súvislosti s Diplomat arénou sa minulý týždeň niesol v znamení zápasu domácich Čajok a basketbalistiek z Turecka. Opäť zahanbene priznávam, myslela som si, že hrajú „niečoho“ finále. Ak ste na tom podobne či ste zápas jednoducho nestihli, v Piešťanskom týždni číslo 45 sa na strane 24 dočítate, čo sa v novej hale minulú stredu udialo. Okrem toho sa v tomto vydaní dočítate naozaj mnoho aktuálnych informácií z diania v meste či regióne, zistíte, kde sa dalo kultúrne vyžiť bez ohľadu na to, ku ktorej generácii prislúchate. Už vás teda nebudem ďalej zdržiavať.
Príjemné čítanie, priatelia!