Cintorín na Žilinskej vydrží aj sto rokov, na Bratislavskej asi desať
Cintoríny v Piešťanoch i v okolí opäť odolávali náporu dušičkových hostí. Tento rok sa niesol v znamení chryzantém. Pekné, na toto ročné obdobie až rozprávkovo
príjemné počasie, prilákalo na cintoríny stovky ľudí, najviac v sobotu a v nedeľu večer. Skláňali sa nad hrobmi najbližších a v tichom rozjímaní spomínali a modlili sa.
Navštívili sme nielen piešťanské cintoríny, ale i malý cintorín v Modrovke, tiež pietne miesto pod Kostelným vrchom, kde svietili kahance obetiam hôr. Na pomníku sa skvel nápis: „Nech im večne spievajú lesy.“ Okolo prešli najskôr cyklisti a potom srnky. Vzduch voňal hubami, pod nohami šušťalo zlaté lístie a les naozaj
spieval…
„Je to tu ako na Prvého mája,“ zhodnotila situáciu kvetinárka na cintoríne na Bratislavskej ceste. V sobotu 31. októbra by privítala aj dvoch ďalších pomocníkov. Na upratanom cintoríne s vykosenou trávou sa najviac ľudí zastavovalo pri hlavnom kríži. Ale navštívili i miesta posledného odpočinku neznámych vojakov či významných osobností Piešťan – doktora F. E. Scherera alebo hrobku Winterovcov. Pri pomníkoch sa vynímali veľké kytice vďaky, svietili kahance. Atmosféru piety umocňovala nostalgická hudba.
„Hľadali sme svojich predkov a poprezerali hroby známych. Je to tu veľmi pekne upravené,“ povedal Jozef Glos zo Sokoloviec. Spolu s manželkou Jankou si vyčlenil na návštevu hrobov i príbuzných celú nedeľu. „Máme smolu, ako každý rok nám zmizli z hrobu kvety. Na jar si akýsi dobrák vzal muškáty aj iné letničky a teraz si zlodej zgustol na najkrajšej väzbe, ktorú sme sem dali pred týždňom,“ skonštatovala návštevníčka cintorína nad hrobom rodičov i brata.
Viac sa dočítate v Piešťanskom týždni číslo 45, ktoré je v predaji od 3. novembra.
